Dominika  Cukerová

Dominika Cukerová

66 článkov
Občianske právo

Dedenie spoločnej nehnuteľnosti

Generálnu úpravu dedenia nájdeme obsiahnutú v Občianskom zákonníku.[1] Z nej vyplýva, že okrem iných je jedným z predpokladov dedenia aj existencia dedičstva, ktoré môže pozostávať z rozmanitých aktív (vo všeobecnosti pozemky, stavby, byty, nebytové priestory, cenné papiere, niektoré pohľadávky, rôzne hnuteľné veci, niektoré vecné práva k veci cudzej, či podiel v obchodnej spoločnosti) i pasív (najmä dlhy).

Občianske právo

Porovnanie zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy (pactum de contrahendo) predstavuje záväzok uzavrieť v budúcnosti hlavnú „ostrú“ zmluvu. Podstata tohto inštitútu bola známa už rímskym právnikom. V súčasnosti ju pozná väčšina zahraničných právnych poriadkov, hoci nie všade má svoje výslovné zakotvenie. Vychádza sa tam predovšetkým z názoru právnej vedy, že takáto úprava je vzhľadom na princíp zmluvnej voľnosti nadbytočná.[1] V slovenskom právnom poriadku máme inštitút zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy výslovne zakotvený, a to hneď v dvoch základných kódexoch súkromného práva – v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku.  

Občianske právo

Ako zabezpečiť prevzatie plnenia?

Inštitút prevzatie plnenia je v rámci Občianskeho zákonníka systematizovaný v jeho ôsmej časti s názvom záväzkové právo, prvej hlave, ktorú tvoria všeobecné ustanovenia a štvrtom oddiele pojednávajúcom o zmenách v osobe veriteľa a dlžníka.

Právo

Dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom

Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v § 36 ods. 1 vytvára zákonný rámec pre dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Priestor pre uzatvorenie takejto dohody však nie je absolútny.

Pracovné právo

Výpoveď zo strany zamestnávateľa z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných úloh

Neuspokojivé plnenie pracovných úloh je jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer so zamestnancom spôsobom výpovede. Tento výpovedný dôvod sa v praxi často zamieňa s menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Aby sme sa vyhli riziku neplatnosti výpovede podanej zo strany zamestnávateľa je potrebné oba výpovedné dôvody od seba dôsledne odlišovať, hoci nie je vylúčený v konkrétnom prípade ich súbeh (a v praxi k tomu väčšinou aj dochádza, nakoľko porušovanie pracovnej disciplíny má väčšinou dopad aj na úroveň plnenia pracovných úloh). V tomto príspevku sa však nebudeme venovať rozdielom medzi týmito výpovednými dôvodmi. Ambíciou je detailnejšie venovať sa praktickým úskaliam využitia výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce v situácií, kedy zamestnanec opakovane neuspokojivo plnení pracovné úlohy.

Obchodné právo

Právne postavenie konateľa a spoločníka pri prevzatí ručenia za záväzky obchodnej spoločnosti

Fyzická osoba, ktorá ako konateľ alebo spoločník má úzke väzby k obchodnej spoločnosti, sa nepovažuje za spotrebiteľa v ručiteľskom vzťahu, v ktorom zabezpečuje záväzok tejto obchodnej spoločnosti zaplatiť kúpnu cenu z kúpnej zmluvy medzi podnikateľmi (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. novembra 2016 sp. zn. 5 Ndc 10/2016). Hoci sa nezdá tento záver Najvyššieho súdu SR nijako zvlášť prekvapivý a asi by sme ho očakávali, zaujímavá je pre nás použitá argumentačná línia.

Obchodné právo

Povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo a dopad na jeho zodpovednosť za vady diela v režime Obchodného zákonníka

Zmluva o dielo predstavuje v podnikateľskom prostredí jeden z najčastejšie využívaných zmluvných typov. O jej rozšírenosti svedčí aj fakt, že v praxi sa môžeme stretnúť s jej využitím aj pre prípady, ktoré z hľadiska obsahu nie úplne zodpovedajú tomuto zmluvnému typu, ale to už je iný príbeh.

Právo

Vymedzenie pojmu „dlžník“ pre účely odporovateľnosti právnych úkonov

Inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov sme sa na týchto stránkach už venovali niekoľkrát, pričom vždy sme sa zamerali na vybraný aspekt aplikácie tohto veriteľského ochranného mechanizmu. Dnes by sme si chceli priblížiť pojem „dlžníka“ pre účely uplatnenia odporovacieho práva, a to v kontexte jedného rozsudku Najvyššieho súdu ČR.