„Cieľom návrhu zákona je legislatívne pokryť realizáciu reformy súdnej mapy, vrátane nového usporiadania sídiel a obvodov okresných a krajských súdov, úpravy kauzálnej príslušnosti súdov ako aj zriadenia nových správnych súdov. Bonusom vyplývajúcim zo zväčšenia súdnych obvodov má byť aj zníženie rizika existencie a pretrvania korupčných väzieb v súdnictve,“
uvádza v tlačovej správe rezort spravodlivosti.
Súdna rada SR
Súdnej rade bolo predložené množstvo pripomienok a stanovísk od Odborového zväzu justície, zamestnancov krajských a okresných súdov, ale aj od Asociácie rodinných sudcov, dotknutých miest a obcí, prokuratúry a ďalších dotknutých subjektov. Po prerokovaní návrhu novej súdnej mapy a pripomienok sa ju Súdna rada rozhodla podporiť za predpokladu, že budú zachované ústavné a zákonné garancie prístupu osôb k súdu a spravodlivosti. Rovnako podporuje aj redukciu okresných súdov a zriadenie mestských súdov v Bratislave a Košiciach za podmienky, že každé zrušenie, zlúčenie a vytvorenie takýchto súdov docieli vyššiu špecializáciu, efektívnosť a dostupnosť k spravodlivosti. V prípade zmien krajských súdov ako odvolacích sa súdna rada väčšinovo nezhodla a preto predložila Ministerstvu spravodlivosti SR alternatívne návrhy, podľa ktorého navrhuje:
- zachovať aktuálnu štruktúru krajských súdov,
- zachovať krajské súdy v hlavnom meste a Košiciach s možnosťou redukcie menších krajských súdov,
- podporiť špecializáciu jednotlivých krajských súdov a v takom prípade zachovať menšie krajské súdy,
- redukovať krajské súdy primerane k zníženiu počtu okresných súdov,
- bližšie špecifikovať dôvody zrušenia vybraných krajských súdov.
Vo svojom stanovisku zároveň zdôraznila nevyhnutnosť aktívnej účasti Súdnej rady a ďalších zástupcov súdov, advokácie, prokuratúry, územnej samosprávy a miestnej štátnej správy, ale aj ďalších dotknutých subjektov pri tvorbe novej súdnej mapy.
Vznik Najvyššieho správneho súdu SR bol súdnou radou podporený s návrhom zmeny pôvodne navrhovaného sídla tohto súdu z Nitry na Bratislavu. Upozorňuje zároveň na potrebu riešenia personálneho obsadenia nového súdu s apelom na využitie personálneho aparátu súdov a doterajších skúseností sudcov.
Slovenská advokátska komora
SAK víta základnú myšlienku zlepšenia kvality súdnictva a dobrý úmysel navrhovaného riešenia, pričom potrebné je posúdiť vhodnosť zvolených nástrojov na dosiahnutie cieľa. Komora je však presvedčená, že takéto zásadné zmeny vyžadujú viac otvorenej diskusie a nevyhnutná je aj úzka spolupráca so všetkými subjektmi, ktorých sa to týka – právnické profesie, akademická a podnikateľská sféra, príslušné úrady.
„Sme presvedčení o tom, že v záujme celej justície a úspechu navrhovanej reformy je dosiahnuť čo najširšiu akceptáciu jej základných východísk, ktoré musia byť riadne odôvodnené, a vo všetkých konkrétnych následkoch vyhodnotené z hľadiska ich potenciálnych nákladov a prínosov. Bez odbornej diskusie a dosiahnutia zhody v základných východiskách, ako aj zvolených nástrojoch, podľa nášho názoru reálne hrozí premárnenie aktuálne reformného potenciálu, a tým aj príležitosti na reálne zlepšenie kvality súdnictva,“
uvádza SAK vo svojom stanovisku.
SAK návrh materiálu distribuovala svojim členom, ktorý mohli prostredníctvom dotazníka predložiť svoje pripomienky a k 8. decembru spolu predložili vyše 500 odborných stanovísk, ktoré komora spracováva a následne predloží rezortu spravodlivosti.
Vyšší súdni úradníci Krajského súdu v Bratislave
Kolektív vyšších súdnych úradníkov tiež oceňuje východiská a ciele reformy smerujúce k špecializácii sudcov na jednotlivé agendy. Zároveň však v stanovisku uvádza:
„Významné systémové zmeny ako reforma súdnej mapy predstavujúce finančné zaťaženie 309,545 mil. Eur je nevyhnutné kreovať v odbornej diskusii za účasti subjektov, ktorých sa priamo dotýka, pričom cesta k reforme má byť motivovaná efektívnym systémovým nastavením bez pozadia politických záujmov.“
Podľa kolektívu chýba v návrhu uvedenie relevantných dôvodov pre zánik vybraných odvolacích súdov. V materiále absentujú dáta a úvahy, na základe ktorých predkladateľ rozhodol o zrušení krajských súdov a zriadení troch odvolacích. Zrušenie krajských súdov v Bratislave a Košiciach odôvodnilo ministerstvo nasledovne:
„Motiváciou pre túto zmenu je aj snaha pretrhať korupčné väzby na území mesta Bratislava.“
Uvedené sa podľa kolektívu javí ako nežiaduce z dôvodu presunu osôb z týchto súdov na iné súdy.
V návrhu chýbajú aj účinky reformy na zamestnancov súdov. Zmeny miesta výkonu práce by mal dôsledky na pracovný, ale aj súkromný život všetkých zamestnancov Krajského súdu v Bratislave, ak by museli cestovať za prácou do Trnavy alebo do Nitry. Pre mnohých by zotrvanie v pracovnom pomere bolo neudržateľné a pracovné uplatnenie by museli hľadať na iných súdoch alebo úplne mimo justíciu. Návrh rovnako opomenul Justičnú pokladnicu, ktoré je súčasťou Krajského súdu v Bratislave a v predloženom materiáli sa o nej nenachádza žiadna zmienka.
V závere stanoviska sa uvádza, že hlavným nedostatkom materiálu je absencia alternatívnych riešení s porovnaním nákladovosti rôznych riešení. Pri predložení jednej varianty nie je možné zistiť, či je táto najvhodnejšou formou reformy.
Celorepubliková rada združenia sudcov Slovenska
Podľa združenia je neakceptovateľná argumentácia o vysokom tlaku a riziku korupčného prostredia na krajských súdoch v Bratislave a Košiciach.
„Tvrdenie bez uvedenia akýchkoľvek vecných podkladov (údajov) preukazuje vytvorenie politicky vymyslenej konštrukcie, t. j. fabulovanej skutočnosti. Zhodná je aj fabulácia (výmysel), že rozdrobené súdy (t. j. všetky takéto súdy) príliš zrástli s regionálnym prostredím, nedokázali sa vyrovnávať s pribúdajúcimi výzvami a neboli dosť odolné voči tlaku okolia,“
vyjadrilo sa združenie.
Na porovnanie uvádza, že v rovnakom prostredí aj iné orgány štátnej moci a verejnej správy. Týmto sa vyslovuje kolektívna vina všetkých súdov, čo združenie považuje za dehonestáciu. Zároveň upozorňuje, že návrh reformy súdnej mapy nie je v súlade s Odporúčanie Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ), najmä čo sa týka počtu sudcov a ďalších zamestnancov na jednotlivých súdoch.
Za otvorenú justíciu
Iniciatíva víta oddelenie správneho súdnictva a vytvorenie jedného súdu pre agendu obchodného registra. Vyššia koncentrácia súdov zlepší špecializáciu sudcov a zamedzí nežiaducemu stavu rozhodovania sudcov vo viacerých odlišných agendách. ZOJ je pripravená podporiť pozmeňujúce návrhy na základe vecnej argumentácie sudcov. Úspešné implementácia novej súdnej mapy sa môže realizovať len v úzkej spolupráci so sudcami.
„V súvislosti s vážnymi korupčnými podozreniami pri výkone súdnictva zdôrazňujeme, že len samotná zmena súdnej mapy korupciu na súdoch odstrániť nemôže. V tomto procese je rozhodujúce to, komu je zverený výkon súdnej moci a či sú vytvorené vhodné podmienky pre odhalenie a vylúčenie korupčných sudcov zo systému,“
uvádza ZOJ vo svojom vyjadrení.
Predsedovia okresných súdov v obvode Krajského súdu v Bratislave
Podľa predsedov je navrhovaná reforma nesystémová a svojím obsahom negarantuje dosiahnutie cieľov a očakávaných výsledkov. Podľa návrhu sa má v bratislavskom kraji dosiahnuť zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva a zabezpečenie lepších podmienok na prácu pre sudcov a zamestnancov zväčšením súdu, resp. súdneho obvodu.
„O tom, že veľkosť súdu, resp. súdneho obvodu nie je v priamej úmere s rýchlosťou súdnych konaní a kvalitou rozhodovania svedčí aj zúfalý stav Okresného súdu Bratislava I, ktorý bol donedávna najväčším súdom na Slovensku, výsledky CEPEJ a pri pohľade do minulosti aj upustenie od filozofie mestského súdu v Bratislave, pričom rozčlenenie súdov na jednotlivé okresy nebola atomizáciou, ale optimalizáciou dovtedajšej súdnej mapy v dôsledku narastania súdnej agendy s cieľom zjednodušenia a zefektívnenia manažovania súdov. Súdy v rámci hlavného mesta kopírujú samosprávne členenie Bratislavy, t.z. práve aktuálna situáciu logicky umožňuje primeranú dostupnosť k súdom a nabúranie existujúcej sústavy túto iba sťaží,“
vyjadrili sa predsedovia.
Čo sa týka cieľa reformy „zvýšenie kvality rozhodnutí“, podľa predsedov nová súdna mapa na tento cieľ nebude mať vplyv, nakoľko zjednocovanie právnej praxe sa zabezpečuje komunikáciou jednotlivých kolégií a grémií súdov. Rýchlosť a efektívnosť konania sa odvíja od personálnej politiky súdov, preto podľa predsedov navrhovaná zmena spomalí chod súdov a zhorší prístup osôb k spravodlivosti. Navrhovaná sústava súdov nekorešponduje s usporiadaním iných orgánov, ako je prokuratúra, policajný zbor, úrady sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v rodinných veciach.
V závere otvoreného listu ministerke spravodlivosti žiadajú predsedovia okresných súdov o vytvorenie dostatočného časového priestoru na riadnu odbornú diskusiu, ktorou bude možné nájsť spoločné riešenia v záujme optimálneho nastavenia novej súdnej mapy.
