Pri spracovaní tohto článku nám svojimi odbornými stanoviskami pomohli Oddelenie komunikácie Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) a Kancelária Bankového ombudsmana.
V prípadoch odcudzenia, straty, či neautorizovaného požívania platobnej karty je potrebné zdôrazniť zákon č. 429/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o platobných službách). V zmysle § 12 ods. 1: „Platiteľ znáša stratu až do 100 eur, ktorá súvisí so všetkými neautorizovanými platobnými operáciami a ktorá je spôsobená použitím strateného alebo odcudzeného platobného prostriedku alebo zneužitím platobného prostriedku neoprávnenou osobou v dôsledku nedbanlivosti platiteľa pri zabezpečovaní personalizovaných bezpečnostných prvkov podľa § 26 písm. c), ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak.“
Pre komplexnosť sa venujeme aj odsekom 2 až 4 citovaného § 12 zákona o platobných službách: „Platiteľ znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené jeho podvodným konaním, úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje ustanovenie odseku 1.“ (§12 ods. 1).
„Platiteľ neznáša nijaké finančné dôsledky vyplývajúce z použitia strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného prostriedku od okamihu oznámenia skutočnosti podľa § 26 písm. b) okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom.“ (§12 ods. 3).
„Ak poskytovateľ platobných služieb nezabezpečí technické prostriedky na plnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa strateného, odcudzeného alebo zneužitého platobného prostriedku ako to vyžaduje ustanovenie § 27 ods. 1 písm. c), platiteľ nenesie zodpovednosť za finančné dôsledky vyplývajúce z použitia tohto platobného prostriedku okrem prípadov, keď konal podvodným spôsobom.“ (§ 12 ods. 4). Suma 100 eur podľa ods. 1 sa od 13.1.2018 znižuje na polovicu.
Aký postup teda zvoliť, ak dôjde k strate, odcudzeniu, zneužitiu alebo neautorizovanému použitiu platobného prostriedku? Podľa vyjadrenia Kancelárie Bankového ombudsmana „je potrebné bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku. V prípade podozrenia na zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku je nutné túto skutočnosť oznámiť aj polícii Slovenskej republiky a u poskytovateľa platobnej služby uplatniť písomnú reklamáciu.“ Zodpovednosť používateľa platobného prostriedku za transakcie uskutočnené prostredníctvom odcudzeného alebo zneužitého platobného prostriedku končí okamihom splnenia týchto povinnosti, okrem prípadov, keď používateľ platobného prostriedku konal podvodným spôsobom konania alebo ak poskytovateľ platobnej služby nezabezpečil zákonom predpísané technické podmienky na plnenie oznamovacej povinnosti alebo na prijímanie žiadostí o odblokovanie platobného prostriedku.[1]
Po prijatí oznámenia poskytovateľ platobnej služby vykoná tzv. blokáciu platobnej karty. O vydanie novej musí poskytovateľa platobnej služby požiadať.
Ako a či vôbec dochádza k vráteniu peňazí v podobných prípadoch nám vysvetlila tiež Kancelária Bankového ombudsmana: „Poskytovateľ platobných služieb v prípade, že používateľ platobných služieb využíva poistenie platobného prostriedku a nijakým spôsobom úmyselne neporušil zákonom predpísané povinnosti ani všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa platobnej služby vráti používateľovi platobnej služby peňažné prostriedky.“[2]
O možnostiach zodpovednosti používateľa sme hovorili pri analýze § 12 zákona o platobných službách.
Viackrát sme spomenuli aj pojem povinnosti požívateľa platobných služieb. Odpoveď na to, čo si pod týmto termínom predstaviť nám dáva § 26 zákona o platobných službách: „Používateľ platobných služieb pri používaní platobného prostriedku je povinný:
- používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a používanie tohto platobného prostriedku,
- bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi platobných služieb alebo osobe poverenej poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie, zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku,
- po získaní alebo prevzatí platobného prostriedku vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných bezpečnostných prvkov platobného prostriedku.“
Napokon by sme sa chceli krátko dotknúť aj možného trestnoprávneho rámca pri konaniach súvisiacich s odcudzením, či neautorizovaným použitím platobnej karty. Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len TZ) vo svojej osobitnej časti obsahuje v § 219 skutkovú podstatu trestného činu Neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty, ktorého sa dopustí ten, kto „neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému.“ (§ 219 ods. 1 TZ).
V zmysle ustálenej súdnej praxe, je tento trestný čin dokonaný samotným neoprávneným obstaraním elektronického platobného prostriedku, pričom na dokonanie sa nevyžaduje, aby páchateľ nakladal s peňažnými prostriedkami uloženými na účte, ku ktorému bola platobná karta zriadená. Neoprávnené obstaranie platobnej karty je chápané ako akékoľvek získanie platobnej karty alebo predmetu spôsobilého plniť jej funkciu bez právneho dôvodu (napr. krádežou, podvodom alebo zatajením veci). Ak páchateľ neoprávnene obstará platobnú kartu aj použije a spôsobí tým škodu malú alebo sa o to pokúsi, dopúšťa sa v jednočinnom súbehu trestného činu krádeže alebo pokusu trestného činu krádeže, alebo iného majetkového trestného činu, napr. trestného činu podvodu, resp. jeho pokusu (R 14/2008).
Na záver vyzývame k ostražitosti pri používaní a úschove platobných kariet a v prípade straty, odcudzenia, či neautorizovaného prístupu radíme využiť vyššie uvedený postup.
Zdroj: Sylvia Ďatelinková, Kancelária Bankového ombudsmana
Oddelenie komunikácie Národnej banky Slovenska