„Máme záujem na tom, aby sa vyváženým a korektným spôsobom stanovili legislatívne podmienky prípustnosti a výkonu inštitútu väzby v našom právnom poriadku,“
vyzýva na odbornú diskusiu predseda SAK. SAK dlhodobo upozorňuje na prípady nadmerného užívania inštitútu väzby, pričom sa zároveň zaoberá aj podnetmi ohľadom výkonu väzby v konkrétnych prípadoch. Na základe vlastných poznatkov zaslala návrh úpravy Trestného poriadku na Ministerstvo spravodlivosti SR a verí, že prijatím tohto návrhu by štát prejavil záujem na dodržiavaní princípu primeranosti na oboch stranách – rešpektovaní ľudskej dôstojnosti obvinených a záujmu spoločnosti na vyšetrovaní trestnej činnosti.
Vo svojom liste SAK vysvetľuje, že väzbu ako takú nemožno považovať za trest. Väzbou sa obmedzuje osobná sloboda osoby, ktorá v tom čase nie je odsúdená za spáchanie trestného činu – a v závere ani nemusí byť odsúdená. Podľa zásady o zachovaní prezumpcie neviny sa na túto osobu hľadí ako na nevinnú a zásah do jej práv musí byť na nevyhnutný čas za prísne stanovených podmienok.
„Trvanie väzby (ani kolúznej) sa nemôže v demokratickej krajine podriaďovať nedostatočnosti vyšetrovacích kapacít štátu. Podľa štatistík MS SR počty väzobne stíhaných osôb u nás narastajú. Kým v roku 2010 to bolo 1972 osôb, v roku 2015 celkovo 1813 osôb, tak v roku 2018 to už bolo 2520 osôb. V roku 2019 okresné súdy SR vybavili 2495 väzobne stíhaných osôb a priemerná dĺžka väzby bola 116,4 dňa. To znamená, že takmer 2500 ľudí zavreli do cely v priemere na 4 mesiace pred tým, ako bolo na súde preukázané, že naozaj trestný čin spáchali,“
poukazuje SAK na štatistické údaje predošlých rokov.
Z predloženého návrhu vyplývajú 4 oblasti, na ktorých zmenu SAK apeluje:
Posilnene súdnej kontroly dôvodnosti trestného stíhania – SAK sa odvoláva aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva z ktorého rozhodnutí vyplýva, že súd by mal hlbšie preskúmavať dôvodnosť obvinenia, konkrétne okolnosti zakladajúce dôvod väzby a rovnako aj okolnosti, pre ktoré nemožno nahradiť väzbu iných inštitútom.
Upresnenie dôvodu kolúznej väzby – pri obave, že osoba bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, by sa dôvody tohto typu väzby mali vzťahovať iba na konkrétnych nevypočutých svedkov. Po ich vypočutí by tak dôvod väzby zanikol. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe by malo obsahovať aj uvedenie konkrétnych nevypočutých svedkov, spoluobvinených alebo znalcov, ktorí by mohli byť ovplyvňovaní.
Zvýraznenie povahy väzby ako „ultima ratio“ oproti ostatným možnostiam jej nahradenia – súdy by mali mať povinnosť najprv zvážiť využitie iných inštitútov, ktoré nahrádzajú väzbu (napr. sľub obvineného, peňažná alebo nemateriálna záruka, uloženie niektorých obmedzení ako napr. zákaz vycestovať do zahraničia a pod.). Samotná väzba by mala byť posledným riešením vtedy, kedy iné neprichádzajú do úvahy.
Stanovenie maximálnej lehoty kolúznej väzby – SAK navrhuje obmedziť lehotu kolúznej väzby na 3 mesiace, čo by malo podľa jej názoru urýchliť prípravné konanie a zabrániť prieťahom. Naďalej by však ostala v platnosti možnosť predĺženia väzby v odôvodnených prípadoch.
