Aké sú najčastejšie pochybenia súdov spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní?

Právne významné skutočnosti pre posúdenie zbytočných prieťahov v konaní

Neprimeraná dĺžka súdnych konaní je často zapríčinená nečinnosťou všeobecných súdov, resp. ich nesústredenou a neefektívnou činnosťou. Súdy sa v snahe ospravedlniť daný stav odvolávajú na personálne a organizačné problémy (veľký počet prebiehajúcich súdnych konaní, malý počet sudcov a pod.). To však v princípe ústavne významné nie je. Dĺžka súdneho konania by mala v rozumnej miere zodpovedať intenzite faktorov, ktoré môžu konanie predlžovať. Existujú tri základné kritériá, podľa ktorých sa Ústavný súd SR (ďalej ako „ÚS SR“) riadi pri posudzovaní rýchlosti konania:

1. právna a skutková zložitosť veci,
2. postup súdu, a
3. správanie sa účastníka konania.

K prvému kritériu – za právne zložitý súdny spor nemožno považovať situáciu, keď sa má všeobecný súd vysporiadať s väčším počtom právnych predpisov pre správnu právnu kvalifikáciu veci.

K druhému kritériu – skutkovo zložitý spor nie je automaticky spor s väčším počtom účastníkov konania. Problémy v zabezpečovaní účastníkov konania na pojednávanie tiež nemožno kvalifikovať ako dôvod na hodnotenie veci ako zložitej. Skutkovou a právnou zložitosťou veci nemožno odôvodniť mnohomesačnú nečinnosť súdu, pričom po nej nasledujú jednoduché úkony bez potreby zvláštnej prípravy. No na druhej strane ani zložitosť sporu neospravedlňuje všeobecné súdy za extrémne dlhé súdne konania.

K tretiemu kritériu - ak účastník konania sám spôsobuje jeho predlžovanie, ÚS SR na túto skutočnosť prihliadne. V akej miere, závisí od pomeru zodpovednosti zapríčinenia dĺžky súdneho konania spôsobenej súdom a účastníkom konania. Častým prípadom pochybenia všeobecných súdov je, že ponechajú vec u znalca neprimerane dlhý čas bez účinného úkonu na urýchlenie znaleckého dokazovania. V prípade, keď súd zapríčiní, že procesné právo (napr. právo nahliadnuť do spisu) sa stane pre účastníka konania nedostupné, a z tohto dôvodu požiada účastník o odročenie pojednávania, zodpovednosť za takéto predĺženie konania nesie súd, nie účastník konania.

Dôvody neprimeranej dĺžky súdnych konaní

Medzi najčastejšie dôvody zistených prieťahov v konaní možno zaradiť:

• nesprávnu organizáciu práce,
• neefektívne uskutočňovanie procesných úkonov súdu,
• nedokonalé poznanie podstaty prejednávanej veci,
• predčasné vydanie rozhodnutia bez náležitého zistenia skutkového stavu (ktoré je následne zrušené súdom vyššieho stupňa),
• odborná nepripravenosť sudcov na pojednávanie, resp. neodborné vedenie pojednávania súdu. nariaďovanie dokazovania bez náležitého zistenia procesne významných skutočností pre toto dokazovanie. 

Opakované porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov

Všeobecne nemožno povedať, aká dĺžka súdneho konania je prípustná a v ktorom časovom okamihu prípustnosť presahuje. Je potrebné pristupovať individuálne ku každému prípadu v zmysle kritérií uvedených vyššie. Stávajú sa však aj situácie, kedy dochádza k zbytočným prieťahom v konaní opakovane, t. j. po náleze ÚS SR, ktorý prikázal danému všeobecnému súdu vo veci konať, a ten nekonal, resp. konal opätovne spôsobujúc zbytočné prieťahy v konaní. Vtedy sa môže poškodený účastník konania znova obrátiť na ÚS SR. Ten pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na opakovanosť porušenia tohto bezpodmienečného základného ľudského práva a procesného princípu (práva na konanie bez zbytočných prieťahov). Záverom možno dodať, že zbytočné prieťahy v konaní sa netýkajú len všeobecných súdov, ale aj orgánov činných v trestnom konaní.[1]