Čo je právo na zabudnutie?
Právnym základom práva na zabudnutie („práva na vymazanie“) je nariadenie o ochrane osobných údajov Európskej únie, v spoločnosti viac známe pod skratkou GDPR, ktorého jednotlivé ustanovenia sú aj súčasťou slovenského právneho poriadku v podobe zákona o ochrane osobných údajov. Právo na zabudnutie patrí medzi najviac využívanejšie právo dotknutých osôb pričom spomínané právo nezaraďujeme do skupiny absolútnych práv, nakoľko žiadosť dotknutých osôb, ktorá mu predchádza nemusí vždy končiť tým spôsobom, že sa jej automaticky vyhovie. V súvislosti s týmto pojmom si je nevyhnutné vysvetliť dva pojmy a to koho môžeme v tomto význame označovať ako prevádzkovateľa a koho dotknutou osobou.
- prevádzkovateľa v tomto zmysle môžeme považovať fyzickú alebo právnickú osobu, orgán verejnej moci, alebo iný subjekt, ktorý spracúva osobné údaje osoby či už samostatne alebo s inými.
- dotknutá osoba je každá fyzická osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú. Za dotknutú osobu môžeme výlučne považovať iba fyzickú osobu (jednotlivca), pričom nie je dôležité či sa jedná o cudzinca alebo občana Slovenskej republiky. Za dotknutú osobu nepovažujeme právnickú osobu, ako aj fyzickú osobu – podnikateľa konajúcu v rámci svojej podnikateľskej činnosti
Podstata práva na zabudnutie spočíva v tom, že ako dotknutá osoba po zaslaní žiadosti máte právo na to, aby prevádzkovateľ bez zbytočného odkladu vymazal osobné údaje, ktoré sa Vás týkajú. Jedná sa o situácie keď :
- osobné údaje už nie sú potrebné na účel, na ktorý sa získali alebo inak spracúvali,
- ako dotknutá osoba odvoláte súhlas, na základe ktorého prevádzkovateľ Vaše osobné údajov spracúva a neexistuje iný právny základ pre spracúvanie osobných údajov,
- budete namietať spracúvanie osobných údajov a neprevažujú žiadne oprávnené dôvody na spracúvanie osobných údajov alebo budete namietať spracúvanie osobných údajov na účel priameho marketingu vrátane profilovania v rozsahu v akom súvisí s priamym marketingom,
- osobné údaje sa spracúvajú nezákonným spôsobom,
- dôvodom pre výmaz je splnenie povinnosti stanovenej, podľa tohto zákona, osobitného predpisu, alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná
- osobné údaje sa získavali v súvislosti s ponukou služieb informačnej spoločnosti podľa § 15 ods. 1. zákona
Prevádzkovateľ má povinnosť jednak vymazať zverejnené osobné údaje dotknutej osoby, pokiaľ došlo k splneniu podmienok, ktoré sme uviedli vyššie a taktiež má zároveň povinnosť vzhľadom na dostupnú technológiu a náklady informovať aj ostatných prevádzkovateľov, ktorí spracúvajú osobné údaje dotknutej osoby aby vymazali odkazy na osobné údaje prípadne ich kópie alebo odpisy.
V ktorých prípadoch nemožno údaje vymazať?
V niektorých prípadoch nie je žiaľ možné žiadostiam na vymazanie vyhovieť. Jedná sa napríklad o situácie, kedy je potrebné spracúvanie údajov v súvislosti s preukazovaním, uplatňovaním alebo obhajovaním právnych nárokov, prípadne splnenie zákonnej povinnosti týkajúcej sa uplatnenia práva na slobodu predaju a informácií, alebo ak je to potrebné z dôvodov verejného záujmu. V takom prípade si môže spoločnosť údaje naďalej ponechať. V bežnom živote sa s takýmto prípadmi môžeme stretnúť napríklad :
- v internetovom obchode pri kúpe tovaru alebo služieb v súvislosti s reklamačnou dobou v rámci ktorej, je daný internetový predajca povinný si zachovať všetky údaje o Vás počas celej reklamačnej doby až dokedy nedôjde k jej uplynutiu
- v inštitúciách ako sú banky v prípade pokiaľ sa rozhodnete vymeniť Vašu predošlú banku za novú, nakoľko ponúka výhodnejší úver na kúpu domu. V takom prípade sa pokúsite kontaktovať starú banku so žiadosťou o vymazanie všetkých vašich osobných údajov. Stará banka však nemôže výmaz uskutočniť, nakoľko podlieha právnym predpisov, ktoré jej nariaďujú uchovávať všetky údaje o klientoch po dobu desiatich rokov. V takejto situácií môžete požiadať o obmedzenie spracúvania vašich údajov, kedy banka môže ukladať údaje len počas obdobia vopred stanoveným právnym predpisom a tiež nemôže realizovať iné sprostredkovateľské operácie s vašimi údajmi.
- ďalej tiež ako príklad môžeme uviesť činnosť finančných poradcov a finančných agentov, ktorí sú povinní na základe zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve viesť evidenciu všetkých dokumentov v ktorých sú obsiahnuté práva a povinnosti klientov, finančného agenta alebo finančného poradcu prípadne iné ďalšie podmienky za ktorých môže dôjsť k výkonu finančného sprostredkovania. Povinnosťou finančného agenta je v tomto prípade uchovávať tieto údaje najmenej po dobu 10 rokov od kedy došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Pokiaľ ešte neuplynula lehota 10 rokov od uzatvorenia zmluvy, nebude možné vyhovieť žiadosti o výmaze osobných údajov klienta
Právo na zabudnutie sa často stáva hlavným predmetom rôznych diskusii
Existujú dve skupiny ľudí s rôznymi názormi v súvislosti s touto problematikou. Kým na strane jednej sa niektorým zdá byť právo na zabudnutie spravodlivé, existujú v spoločnosti aj názory, najmä zo strán obhajcov cenzúry, že ľudia by z hľadiska verejného záujmu nemali byť schopní rozhodovať o tom, čo je možné vymazať a čo nie. Popri tejto argumentácií však stále figurujú ľudia, ktorí toto právo naopak zastávajú a vnímajú ho ako veľmi dôležitý krok z hľadiska ochrany spotrebiteľov.
Aj vy máte možnosť vyjadriť sa k právu na zabudnutie vo vyhľadávačoch
Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) prijal a schválil na svojom zasadnutí v decembri minulého roka na verejnú konzultáciu - Usmernenie k právu na zabudnutie vo vyhľadávačoch. Úlohou týchto usmernení je podrobnejšie vysvetliť článok 17. všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov v kontexte internetových vyhľadávačov. Hlavným cieľom je poskytnutie usmernenia k dôvodom, na ktoré sa môžu osoby pri podávaní žiadostí ohľadom práva na zabudnutie spoľahnúť a to v priamej súvislosti s odkazmi na webové stránky obsahujúce ich osobné údaje, ale aj výnimky z práva na zabudnutie, ktoré prevádzkovatelia internetových vyhľadávačov môžu použiť na zamietnutie adresovanej žiadosti.
Tieto usmernenia sú predmetom verejnej konzultácie do 5.2.2020, preto akékoľvek postrehy a rôzne pripomienky, ktoré slovenská verejnosť má, je možné zaslať priamo EDPB. Takéto pripomienky by sa mali zaslať prostredníctvom poskytnutého formulára najneskôr do 5.2.2020.
Autor: Bc. Natália Šupová, redaktorka Právnych Novín
