Namietaná zaujatosť

Obžalovaný v trestnej veci v odvolacom konaní namietal, že všetci sudcovia Krajského súdu v Trnave sú zaujatí, pretože udržujú blízke rodinné a priateľské vzťahy so sudcami Okresného súdu v Galante, v dôsledku čoho títo sudcovia vždy potvrdzujú rozhodnutia Okresného súdu v Galante. Ten konal na prvom stupni vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný. Podľa vyjadrení sudcov, ani jeden z nich sa necíti byť zaujatý k predmetnej veci alebo k osobe obžalovaného.

Vyžadované podmienky na odňatie veci

Podľa ustálenej súdnej praxe námietka zaujatosti vznesená procesnou stranou proti všetkým sudcom konkrétneho súdu sa považuje za návrh na odňatie veci a jej prikázanie inému súdu v zmysle ust. § 23 Trestného poriadku.[1] Takéto odňatie veci možno prikázať len z dôležitých dôvodov, a to sú predovšetkým také dôvody, ktoré zaisťujú nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu, výchovné pôsobenie trestného konania, pričom sa má zabezpečiť dôvera občanov v spravodlivé rozhodnutie súdu. Je potrebné posudzovať všetky okolnosti prípadu vo vzájomnej súvislosti. Netreba zabúdať na ústavnú zásadu, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.” Delegácia sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obžalovaného na zákonného sudcu, t. j. sudcu, ktoré je na základe ustanovení zákona a rozvrhu práce oprávnený vo veci konať.[2]

Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd (ktorý rozhodoval ako súd najbližšie spoločne nadriadený) v predmetnom konaní uviedol, že obžalovaný nepredložil žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného postupu pri prípadnom rozhodovaní v tejto veci. Subjektívny pocit obžalovaného, že medzi sudcami okresného a krajského súdu existujú úzke väzby považuje Najvyšší súd za ničím nepodloženú domnienku obžalovaného.[3]