Pri novele zákona o verejnom obstarávaní súhlasila s výhradami Úradu pre verejné obstarávanie a s pripomienkami odbornej verejnosti. Podľa názoru prezidentky by schválená novela vo viacerých oblastiach obmedzila súťaž vo verejnom obstarávaní a znížila mieru jeho transparentnosti. Schválená právna úprava týkajúca sa náhradného výživného je podľa názoru prezidentky spôsobilá viesť k zvýšenej kriminalizácii väčšieho počtu občanov a k pokračujúcej neschopnosti uhrádzať určené výživné riadne a včas. Bez ohľadu na cieľ úpravy, ide podľa nej o kontraproduktívnu iniciatívu, nakoľko na základe verejne dostupných štatistických údajov dochádza za posledné roky k postupnému znižovaniu počtu osôb odsúdených za trestný čin zanedbania povinnej výživy, z čoho je možné vyvodiť záver, že už súčasná právna úprava plní svoj preventívny účel a nie je nutné jej ďalšie sprísňovanie.
Detaily týkajúce sa veta prezidentky a jej celá argumentácia, je k dispozícii v nasledujúcej časti článku.
Vetovanie zákona o náhradnom výživnom
Na rokovanie
Národnej rady Slovenskej republiky
I
Podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vraciam Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo 16. októbra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „schválený zákon”).
Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon so zmenou, ktorá je uvedená v časti III.
II
Schválený zákon bol na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložený ako poslanecký návrh zákona. Napriek skutočnosti, že bol predmetom skráteného medzirezortného pripomienkového konania, širšia odborná diskusia o navrhovanej právnej úprave absentovala, čo mohlo byť jednou z príčin nedostatku schváleného zákona, na ktorý ďalej upozorňujem.
Čl. II tretí bod schváleného zákona mení ustanovenia § 207 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktoré upravujú trestný čin zanedbania povinnej výživy a to tak, že sa znižuje počet mesiacov, za ktoré neplatenie výživného riadne a včas, čo aj z nedbanlivosti, konštituuje základ pre trestnosť takéhoto neplatenia, z troch mesiacov v období dvoch rokov na dva mesiace v období dvoch rokov. Takéto sprísnenie podmienok trestnoprávneho postihu nie je v dôvodovej správe dostatočne odôvodnené, nakoľko k tomuto novelizačnému bodu sa iba stroho uvádza, že „sa navrhuje skrátenie doby neplatenia výživného pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy zo súčasných troch mesiacov na dva mesiace.” V prípade schválenej právnej úpravy neboli prezentované žiadne dopadové štúdie, ani neboli žiadnym spôsobom odhadnuté dôsledky takéhoto sprísnenia zákona. Bez preukázania dopadov schválenej právnej úpravy nie je dôvodné prijímať takéto sprísnenie v rámci ustanovení Trestného zákona, keďže uplatňovanie noriem trestného práva by malo nastávať až keď zlyhajú všetky ostatné prostriedky právneho poriadku.
Schválená právna úprava je podľa môjho názoru spôsobilá viesť k zvýšenej kriminalizácii väčšieho počtu občanov a k pokračujúcej neschopnosti uhrádzať určené výživné riadne a včas. Bez ohľadu na cieľ úpravy, ide o kontraproduktívnu iniciatívu, nakoľko na základe verejne dostupných štatistických údajov dochádza za posledné roky k postupnému znižovaniu počtu osôb odsúdených za trestný čin zanedbania povinnej výživy, z čoho je možné vyvodiť záver, že už súčasná právna úprava plní svoj preventívny účel a nie je nutné jej ďalšie sprísňovanie. Rozšírenie možnosti uplatňovania trestnoprávnej represie sa v tejto situácii nejaví ako vhodné a cieľ dosahujúce riešenie.
V rámci skráteného medzirezortného pripomienkového konania aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo”) podalo zásadnú pripomienku, ktorá však nebola v schválenom zákone žiadnym spôsobom reflektovaná. ministerstvo vo svojej zásadnej pripomienke k čl. II schváleného zákona žiada vypustiť celý tento novelizačný článok, nakoľko „ide o návrh zmien, ktoré samy o sebe nemajú význam, resp. neexistuje relevantný dôvod na otváranie Trestného zákona v tomto prípade.” Aj podľa ministerstva „navrhovaná právna úprava sprísňuje podmienky vzniku trestnej zodpovednosti v konaní, ktoré môže byť spôsobené aj nedbanlivostne, resp. ako dôsledok dočasnej finančnej núdze na strane povinného… návrh vytvára podmienky pre vznik prílišnej kriminalizácie, čo v neposlednom rade zaťaží systém na strane orgánov činných v trestnom konaní a súdov riešením tohto typu trestnej činnosti, ktorá by mohla byť efektívnejšie riešená inými právnymi normami mimo trestného práva (ultima ratio). Ďalej nie je vhodné, aby trestná politika v SR bola podmieňovaná zmenami v iných zákonoch, ktoré dosahujú hlavný cieľ predkladaného zákona. Zmeny v novelizačných článkoch I a III podľa nášho názoru dostatočne slúžia na dosiahnutie cieľa návrhu.”
Záverom chcem poukázať na skutočnosť, že prípadné odsúdenie povinnej osoby na trest odňatia slobody nepodmienečne je spôsobilé zhoršiť situáciu nielen odsúdenej osoby, ale aj oprávnenej osoby. Výkonom trestu odňatia slobody si nielenže nebude povinná osoba schopná vo výkone trestu plniť svoju vyživovaciu povinnosť, ale dôjde aj k prerušeniu sociálnych a osobných väzieb a tým k narušeniu vzťahov medzi povinnou osobou a oprávnenou osobou, najmä v prípade maloletých detí, pre ktoré sú vzťahy s obidvomi rodičmi dôležité. Zohľadňujúc stanovisko ministerstva, vyššie uvedené štatistické údaje a absenciu presvedčivého zdôvodnenia potreby schválenej úpravy sa javí rozširovanie trestnoprávneho postihu minimálne ako predčasné.
III
V nadväznosti na pripomienky uvedené v časti II navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s touto zmenou:
V čl. II schváleného zákona sa vypúšťa tretí bod.
Bratislava 7. novembra 2019
Zdroj: Prezident.sk
Zdroj obrázku: Prezident.sk
