Obchodná spoločnosť je samostatný subjekt a za svoje dlhy zodpovedá predovšetkým ona sama. Čo však robiť, keď je jej účet prázdny, majetok sa „presunul” k spriaznenej firme alebo sa dlžník zlúčil s inou spoločnosťou? Zákon dáva veriteľom viac nástrojov, než si väčšina z nich myslí. Prinášame prehľad podľa aktuálneho práva vrátane zákona o premenách obchodných spoločností, ktorý od 1. marca 2024 nahradil pravidlá o fúziách v Obchodnom zákonníku.
Kto zodpovedá za dlhy obchodnej spoločnosti?
Východisko je jednoduché: spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Žalobu o zaplatenie preto veriteľ podáva v prvom rade proti spoločnosti. Či a koľko zaplatia jej spoločníci, závisí od právnej formy:
| Forma | Ručenie spoločníkov | Ustanovenie |
|---|---|---|
| v. o. s. | všetci spoločníci celým majetkom, spoločne a nerozdielne | § 86 ObZ |
| k. s. | komplementári celým majetkom; komanditisti do výšky nesplateného vkladu zapísaného v OR | § 93 ods. 1 ObZ |
| s. r. o. | do výšky nesplateného vkladu zapísaného v OR | § 106 ObZ |
| a. s. | akcionár za záväzky spoločnosti neručí | § 154 ods. 1 ObZ |
Pri osobných spoločnostiach (v. o. s., k. s.) ručenie spoločníka nefunguje ako „druhá peňaženka” bez podmienok. Použijú sa naň primerane pravidlá o ručení (§ 56 ods. 6 ObZ), takže veriteľ spravidla musí najprv spoločnosť písomne vyzvať na zaplatenie (§ 306 ObZ). Ak je na spoločnosť vyhlásený konkurz, spoločníci ručia len za to, čo veritelia s včas prihlásenými pohľadávkami v konkurze nedostali.
Pri s. r. o. je dôležitý obchodný register: ak sú vklady zapísané ako splatené, zo zákonného ručenia spoločníka veriteľ nič nezíska. Ručenie spoločníka však neskončí ani zánikom spoločnosti; po zániku spoločníci ručia do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku, najmenej však v rozsahu ručenia počas trvania spoločnosti (§ 56 ods. 7 ObZ).
Čo robiť, keď sa dlžník zlúči s inou firmou alebo sa rozdelí?
Pri zlúčení jedna alebo viac spoločností zaniká a ich imanie prechádza na už existujúcu spoločnosť. Pri splynutí zanikajú všetky zúčastnené spoločnosti a nástupcom je novozaložená firma. Dlh nezaniká, mení sa však dlžník, a to bez akéhokoľvek súhlasu veriteľa. Od 1. 3. 2024 to upravuje zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev (§ 69 ObZ dnes len odkazuje naň).
Veriteľ má tieto možnosti:
- Zabezpečenie pohľadávky. Veriteľ s nesplatnou pohľadávkou, ktorej vymožiteľnosť sa fúziou zhorší, môže do šiestich mesiacov od zverejnenia zápisu premeny v obchodnom registri požadovať od nástupníckej spoločnosti, aby splnenie pohľadávky dostatočne zabezpečila (§ 20 zákona o premenách). Ak už zabezpečenie má, toto právo mu nepatrí.
- Zákaz „predlženej” fúzie. Fúzia je neprípustná napríklad vtedy, ak by po nej záväzky nástupníckej spoločnosti prevyšovali jej majetok, alebo ak je niektorá zo spoločností v likvidácii (§ 3 ods. 5 zákona o premenách).
- Zodpovednosť štatutárov. Konatelia či členovia predstavenstva sa musia fúzie zdržať, ak možno predpokladať, že by nástupnícka spoločnosť bola v úpadku alebo by jej úpadok hrozil. Ak túto povinnosť porušia, zodpovedajú veriteľom za škodu (§ 6 ods. 2 a 3 zákona o premenách).
- Rozdelenie spoločnosti. Ak sa dlžník rozštiepi alebo odštiepi časť majetku, nástupnícke spoločnosti za prevedené záväzky ručia do výšky čistého obchodného imania, ktoré na ne prešlo, a veriteľ môže žiadať celé plnenie od ktorejkoľvek z nich (§ 59 zákona o premenách).
Podobná ochrana platí pri predaji podniku. Záväzky prechádzajú na kupujúceho bez súhlasu veriteľa, predávajúci však za ich splnenie ručí (§ 477 ods. 3 ObZ). Ak sa predajom nepochybne zhorší vymožiteľnosť pohľadávky, veriteľ môže podať na súde odpor do 60 dní odo dňa, keď sa o predaji dozvedel, najneskôr do šiestich mesiacov od zápisu predaja do obchodného registra. Súd potom určí, že prevod záväzku je voči nemu neúčinný (§ 478 ObZ).








