Najvyšší správny súd sa má doplniť o sudcov, ktorí dnes rozhodujú na Najvyššom súde. Národná rada v utorok 10. novembra 2026 schválila novelu zákona o sudcoch a prísediacich (zákon č. 385/2000 Z. z.), ktorá im umožní prejsť na nový súd bez výberového konania (TASR).
Zmena sa týka úzkej skupiny sudcov — tých, ktorí boli členmi správneho kolégia Najvyššieho súdu v čase, keď samostatný najvyšší správny súd vznikal. Pôjde približne o jedenásť ľudí a účinnosť je naplánovaná na 1. januára 2027.
Čo rieši najvyšší správny súd
Najvyšší správny súd je od 1. augusta 2021 samostatným vrcholovým súdom pre správne súdnictvo. Rozhoduje spory, v ktorých proti sebe stoja občan alebo firma na jednej strane a štát či úrad na strane druhej — napríklad o pokutách, daňových rozhodnutiach, stavebných povoleniach alebo o rozhodnutiach Sociálnej poisťovne. Pre ľudí aj firmy je to teda súd, na ktorom sa končia spory so štátom o peniaze, povolenia či dávky, a na odbornosti jeho sudcov preto záleží.
Dovtedy túto agendu vybavovalo správne kolégium Najvyššieho súdu. Vznikom nového súdu sa mala správna agenda osamostatniť a konania zrýchliť. O zriadení tohto súdu a sporoch okolo neho sme písali už v čase jeho vzniku.
Čo parlament schválil
Novela dáva sudcom Najvyššieho súdu, ktorí boli k 31. júlu 2021 členmi jeho správneho kolégia, právo požiadať o preloženie na nový súd. Ide o možnosť, nie o povinnosť — rozhodnutie je na samotnom sudcovi.
Ak taký sudca v čase preloženia zastáva funkciu predsedu senátu, zostáva mu táto funkcia aj po prechode na nový súd. Preloženie prebehne bez výberového konania, ktoré sa pri obsadzovaní miest na najvyšších súdoch inak vyžaduje.
Výberové konanie je štandardný spôsob, akým sa sudca dostáva na vyšší súd: prihlási sa, komisia posúdi jeho odbornosť a doterajšie výsledky a až potom sa o obsadení miesta rozhodne. Novela tento krok pre dotknutú skupinu sudcov vynecháva.
Prečo zmena vznikla
Pri zriadení najvyššieho správneho súdu sa väčšina správnych sudcov na nový súd nedostala. Podľa ministerstva spravodlivosti, ktoré návrh predložilo, sa z dvadsiatich pôvodných sudcov správneho kolégia stalo sudcami nového súdu len deväť.
Zvyšní zostali na Najvyššom súde a museli sa preradiť na iné oblasti práva, hoci sa roky špecializovali na správnu agendu. Ministerstvo tvrdí, že novela má túto situáciu napraviť, posilniť najvyšší správny súd a zároveň umožniť Najvyššiemu súdu doplniť svoje občianskoprávne a obchodnoprávne kolégiá o špecializovaných sudcov.
Výhrada: bez výberu a bez posudzovania spôsobilosti
Spornou robí novelu spôsob, akým sa sudcovia na nový súd dostanú. Preloženie prebehne bez výberového konania a bez posudzovania sudcovskej spôsobilosti. Posudzovanie spôsobilosti je overenie, či sudca spĺňa predpoklady na výkon funkcie na danom súde; pri týchto preloženiach s ním novela neráta.
Práve automatické preloženie správnych sudcov odmietla väčšina odbornej verejnosti vrátane samotného Najvyššieho súdu, keď nový súd v roku 2021 vznikal. Vtedy zákonodarca pripomienky neakceptoval a každý záujemca musel prejsť výberom. Teraz parlament zvolil opačné riešenie, čo otvára otázku rovnakého metra pri obsadzovaní vrcholových súdov.
Odkedy to platí
Novela má byť účinná od 1. januára 2027. Samotné preloženie nenastane automaticky — sudca oň musí požiadať.
Pre bežného účastníka súdneho sporu sa priebeh konania nemení. Zmena sa dotýka vnútorného zloženia dvoch najvyšších súdov; jej deklarovaným cieľom je zrýchliť a zjednotiť rozhodovanie tým, že na každom súde budú pôsobiť sudcovia so zodpovedajúcou špecializáciou.
- Novela: zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
- Schválená v NRSR: 10. novembra 2026
- Navrhovaná účinnosť: 1. januára 2027
- Koho sa týka: sudcovia správneho kolégia Najvyššieho súdu k 31. 7. 2021 (približne 11)
- Spôsob: preloženie na vlastnú žiadosť, bez výberového konania








