V mestách bola účasť vyššia – 24,52 percenta, a v obciach nižšia – 20,62 percenta.
Vo voľbách do Európskeho parlamentu mohlo podľa odhadu Štatistického úradu SR hlasovať viac ako 4,4 milióna voličov. Hlasovať v eurovoľbách mohli nielen slovenskí občania s trvalým pobytom na Slovensku, ale aj občania iného štátu EÚ, ktorí majú v SR trvalý pobyt, ak o to požiadali.
Najvyššia účasť v eurovoľbách bola v Bratislavskom kraji. Obálky si vo volebnej miestnosti prevzalo 31,55 percenta voličov. Vyplýva to z dát zverejnených Štatistickým úradom SR.Naopak, najnižšia účasť bola v Košickom kraji, kde si obálky vo volebnej miestnosti prevzalo 19,26 percenta voličov.
Slováci si v eurovoľbách zvolili 14 europoslancov
-
Michal Šimečka, Vladimír Bilčík, Michal Wiezik, Martin Hojsík (koalícia PS – Spolu),
-
Monika Beňová, Miroslav Číž, Robert Hajšel (Smer-SD),
-
Milan Uhrík, Miroslav Radačovský (ĽSNS),
-
Ivan Štefanec, Miriam Lexmann (KDH),
-
Lucia Ďuriš Nicholsonová, Eugen Jurzyca (SaS),
-
Peter Pollák (OĽaNO).
/Miriam Lexmann sa mandátu ujme až po prípadnom vystúpení Veľkej Británie z EÚ./
Štátna komisia prijala k podnetom podľa jej predsedu Eduarda Báránya asi 30 uznesení. „Išlo o otázky týkajúce sa dodržiavania volebného moratória a bežných organizačno-technických vysvetlení pri uplatňovaní volebného práva občanmi,“ priblížil obsah podnetov.
Eduard Bárány označil za najzávažnejší incident počas eurovolieb vyrojenie včiel v blízkosti jednej z košických volebných miestností. Priebeh volieb označil za korektný a pokojný.
Pokojný priebeh volieb konštatovala aj polícia, ktorá v súvislosti s voľbami zaznamenala 23 podaní. Na nedeľnej tlačovej konferencii to zhodnotil viceprezident Policajného zboru Róbert Bozalka. „Môžem povedať, že počas volieb do EP nedošlo k narušeniu verejného poriadku, z našej strany bola bezpečnostná situácia priebežne vyhodnocovaná,“ skonštatoval viceprezident Bozalka.
Z celkových 23 podaných oznámení sa 9 týkalo podozrení z trestnej činnosti. V dvoch prípadoch začali trestné stíhanie. Polícia ďalej eviduje tri priestupky a 11 iných podnetov. Róbert Bozalka dodal, že medzi nimi boli okrem volebnej korupcie napríklad marenie prípravy a priebehu volieb a referenda, poškodzovanie cudzej veci, poškodzovanie cudzích práv a krádeže. Priestupky zaznamenala polícia proti verejnému poriadku a občianskemu spolužitiu.
V súvislosti s volebnou korupciou ozrejmil, že každé oznámenie bolo riadne zadefinované, realizujú sa procesné úkony a na základe výsledkov polícia rozhodne.
Na priebeh volieb podľa dohliadalo 6090 policajtov. Úlohám spojenými len s voľbami sa venovalio 4009 policajtov, ostatní boli určení na bežný výkon služby.
Zdroj: MV SR
