Ústavný súd Slovenskej republiky nevyhovel návrhu skupiny 33 poslancov Národnej rady, ktorí sa domáhali, aby sa práva dnes priznané manželom rozšírili aj na páry rovnakého pohlavia a na rodiny založené mimo manželstva. Plénum o tom rozhodlo na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2026.
Rozhodnutie sa dotýka konkrétnych životných situácií — dedenia po partnerovi, nároku na pozostalostný dôchodok či postavenia blízkej osoby. Tie zostávajú aj naďalej viazané na manželstvo. Nález padol v konaní vedenom pod spisovou značkou PL. ÚS 5/2024.
Čo Ústavný súd rozhodol
Poslanci sa na súd obrátili podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy. V takom konaní Ústavný súd posudzuje, či je zákon v súlade s ústavou. Namietali, že viaceré ustanovenia priznávajú práva len manželom, a tým podľa nich znevýhodňujú ľudí, ktorí v manželstve nežijú alebo ho uzavrieť nemôžu.
Súd návrhu nevyhovel. Napadnuté ustanovenia teda ostávajú v platnosti v nezmenenej podobe. Podrobné dôvody zverejní súd až v písomnom odôvodnení nálezu, ktoré zatiaľ nie je k dispozícii.
- Súd: Ústavný súd SR, plénum,
- spis: PL. ÚS 5/2024, rozhodnuté 23. septembra 2026,
- návrh podala skupina 33 poslancov NR SR,
- výsledok: súd návrhu nevyhovel, napadnuté ustanovenia ostávajú v platnosti.
Ktoré práva zostávajú viazané na manželstvo
Návrh smeroval proti presne vymenovaným ustanoveniam viacerých zákonov. Spája ich jedno: určité postavenie alebo nárok priznávajú manželovi či manželke, nie však partnerovi, s ktorým človek žije bez sobáša.
- Zákon o rodine (č. 36/2005 Z. z.) vymedzuje rodinu ako založenú manželstvom (§ 2).
- Podľa Občianskeho zákonníka je manžel blízkou osobou (§ 116) a dedí zo zákona v prvej a druhej dedičskej skupine (§ 473 a § 474).
- Zákon o sociálnom poistení (č. 461/2003 Z. z.) priznáva nárok na vdovský a vdovecký dôchodok pozostalému manželovi (§ 74).
- Pri peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (zákon č. 447/2008 Z. z.) sa manžel zohľadňuje v okruhu spoločne posudzovaných osôb (§ 3 ods. 4).
Vo všetkých týchto prípadoch návrh napádal len tú časť textu, ktorá hovorí o manželovi. Cieľom bolo dosiahnuť, aby rovnaké postavenie mohli mať aj partneri, ktorí spolu žijú bez uzavretého manželstva.
O čo poslanci žiadali
Navrhovatelia žiadali, aby súd vyslovil nesúlad týchto ustanovení s ústavou. Opierali sa najmä o čl. 19, ktorý chráni ľudskú dôstojnosť a súkromný a rodinný život, a o čl. 12, ktorý zaručuje rovnosť v právach a zakazuje diskrimináciu. Poukazovali aj na čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach.
Zmyslom návrhu bolo otvoriť právny priestor na uznanie párov rovnakého pohlavia a na ochranu rodín, ktoré nevznikli manželstvom. Vo veci vystupovala ako vedľajší účastník konania aj vláda Slovenskej republiky.
Ústavný rámec manželstva
Manželstvo má na Slovensku ústavné vymedzenie. Podľa čl. 41 ods. 1 ústavy je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý štát všestranne chráni. Od tohto vymedzenia sa odvíja aj to, že rad práv a povinností zákony spájajú práve s manželstvom.
Nález Ústavného súdu na tomto stave nič nemení. Nezavádza nové práva pre nezosobášené páry, no otázku ani neuzatvára nastálo — do budúcna ju môže riešiť zákonodarca, ak sa preň rozhodne.
Čo z rozhodnutia vyplýva
Pre ľudí, ktorých sa téma týka, znamená nález pokračovanie doterajšieho stavu. Partner v nezosobášenom zväzku nemá zo zákona nárok dediť po druhom partnerovi ani poberať po ňom pozostalostný dôchodok. Niektoré veci, napríklad dedenie, možno čiastočne upraviť závetom, iné, ako pozostalostný dôchodok, sa súkromnou dohodou nahradiť nedajú.
Rozhodnutie pléna je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať. Prípadnú zmenu úpravy by musel prijať parlament. Samostatnou cestou zostáva individuálna sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sa postavením párov rovnakého pohlavia vo svojej judikatúre opakovane zaoberal.
