Odložené daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2025 musia daňovníci, ktorí si lehotu predĺžili o šesť mesiacov, podať najneskôr v stredu 30. septembra 2026. V ten istý deň treba daň aj zaplatiť.
Týka sa to najmä ľudí a firiem, ktorých súčasťou príjmov boli aj príjmy zo zdrojov v zahraničí. Kto termín zmešká, riskuje tento rok vyššiu pokutu ako v minulosti — sadzby za nepodanie priznania sa od januára 2026 zvýšili.
Odložené daňové priznanie: komu lehota platí
Bežná lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 uplynula 31. marca 2026. Daňovník si ju však mohol jednoduchým oznámením správcovi dane predĺžiť. Toto oznámenie muselo prísť daňovému úradu ešte pred uplynutím marcovej lehoty a stačilo v ňom uviesť novú lehotu, do ktorej priznanie podá.
Predĺžiť sa dala najviac o tri celé kalendárne mesiace, teda do 30. júna. Ak však boli súčasťou zdaniteľných príjmov aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, lehotu bolo možné posunúť až o šesť mesiacov (§ 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov). Práve pre týchto daňovníkov je posledným dňom na podanie 30. september 2026. Podľa Finančnej správy si takýto polročný odklad na tohtoročné priznanie uplatnilo vyše 17-tisíc daňovníkov.
Čo treba stihnúť do 30. septembra
Do konca septembra treba priznanie nielen podať, ale aj zaplatiť vypočítanú daň. Väčšina podnikateľov komunikuje s Finančnou správou povinne elektronicky, priznanie teda podávajú cez jej portál.
V rovnakej lehote si podnikatelia môžu cez portál Finančnej správy uplatniť aj žiadosť o vrátenie DPH, ktorú zaplatili v iných členských štátoch Únie za rok 2025. Kto podáva priznanie v predĺženej lehote, môže až do 30. septembra zároveň rozhodnúť o poukázaní podielu zaplatenej dane — dve percentá tak môže po prvý raz smerovať aj svojim rodičom, ktorí sú na dôchodku.
Septembrový termín pritom neplatí pre každého, kto si podanie odložil. Kto si lehotu predĺžil len o tri mesiace a zahraničné príjmy nemal, mal priznanie podať už do konca júna. Rozhodujúce je, ktorú novú lehotu daňovník uviedol v oznámení o predĺžení — tá je preňho záväzná.
Pokuty za nepodanie tento rok stúpli
Ak daňovník priznanie nepodá včas, správca dane mu uloží pokutu. Od 1. januára 2026 sú jej sadzby vyššie: za nepodanie priznania v lehote hrozí pokuta od 100 do 30 000 eur. Doteraz sa pohybovala od 30 do 16 000 eur.
Ak daňovník priznanie nepodá ani po výzve správcu dane, pokuta je ešte vyššia — od 100 do 60 000 eur. Sankcie upravuje § 155 daňového poriadku. Popri pokute za nepodanie vzniká pri oneskorenom zaplatení dane aj úrok z omeškania (§ 156 daňového poriadku). O tom, kde je hranica medzi obyčajným omeškaním a trestným činom, sme písali v samostatnej správe.
Čo robiť, ak termín nestíhate
Kto zistí, že priznanie do konca septembra nestihne, mal by ho podať čo najskôr aj po termíne. Výška pokuty sa totiž odvíja aj od dĺžky omeškania — čím dlhšie priznanie chýba, tým vyššia sankcia hrozí.
Novela, ktorá pokuty zvýšila, priniesla aj jeden miernejší prvok, ten sa však týka inej situácie: ak správca dane po kontrole dorubí daň a daňovník ju zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia, uložená pokuta sa zníži na dve tretiny (§ 155 ods. 17 daňového poriadku). Na samotné nepodanie priznania v lehote sa táto úľava nevzťahuje. Ak na zaplatenie dane nemá dosť prostriedkov, môže daňový úrad požiadať o povolenie splátok alebo o odklad platenia.
- Odložené priznanie za rok 2025 pri príjmoch zo zahraničia: podať a zaplatiť do 30. septembra 2026.
- Nepodanie v lehote: pokuta od 100 do 30 000 eur (od januára 2026 viac než predtým).
- Nepodanie ani po výzve správcu dane: pokuta od 100 do 60 000 eur.
