Za škodu, ktorú spôsobí chybný výrobok, bude po novom možné žiadať náhradu aj vtedy, keď nejde o hmotnú vec, ale o softvér, aplikáciu alebo zariadenie riadené umelou inteligenciou. Národná rada v septembri 2026 schválila nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú chybným výrobkom, ktorý nahrádza doterajšiu úpravu z roku 1999 a účinnosť má nadobudnúť 9. decembra 2026.
Zmena sa dotkne prakticky každého spotrebiteľa. Rozširuje okruh vecí, za ktoré výrobca zodpovedá, uľahčuje poškodenému dokazovanie a predlžuje lehoty, počas ktorých si možno škodu uplatniť. Zákon je slovenským prepisom smernice Európskej únie o zodpovednosti za chybné výrobky, ktorú museli členské štáty prevziať do 9. decembra 2026.
Čo sa po novom považuje za chybný výrobok
Doteraz zákon myslel najmä na hmotné veci — teda na tovar, ktorý si možno chytiť do ruky. Nový zákon medzi výrobky výslovne zaraďuje aj softvér a digitálne prvky. Za výrobok sa tak môže považovať mobilná aplikácia, operačný systém alebo funkcia riadená umelou inteligenciou, ak spôsobí škodu.
Zákon zavádza aj nové pojmy, ktoré reagujú na dnešné dodávateľské reťazce. Rozlišuje takzvaný komponent — súčasť, ktorá je zabudovaná do iného výrobku — a súvisiacu službu, bez ktorej výrobok nefunguje, ako je pripojenie do cloudu alebo priebežné aktualizácie.
Kedy je výrobok chybný
Výrobok je chybný vtedy, keď neposkytuje bezpečnosť, ktorú od neho možno oprávnene očakávať. Pri digitálnych produktoch sa po novom prihliada aj na to, či výrobca dodáva bezpečnostné aktualizácie a ako sa výrobok správa po pripojení na internet.
Zákon zároveň ruší doterajšiu spodnú hranicu škody, pod ktorou sa náhrada neuplatňovala. Poškodený tak môže žiadať náhradu aj pri nižšej sume, než akú zákon vyžadoval dosiaľ.
Dokazovanie sa presúva bližšie k spotrebiteľovi
Najvýraznejšou zmenou pre bežného človeka je uľahčenie dôkazného bremena. Dokázať, že za škodu môže konkrétna chyba zložitého technického výrobku, bolo doteraz pre spotrebiteľa takmer nemožné.
Nový zákon preto zavádza vyvrátiteľné domnienky v prospech poškodeného a súd môže výrobcovi uložiť, aby sprístupnil dôkazy, ktoré má len on. Ak je pre spotrebiteľa neúmerne ťažké preukázať chybu alebo príčinnú súvislosť, súd ju za istých podmienok predpokladá a výrobca ju musí vyvrátiť.
- Za výrobok sa po novom považuje aj softvér, aplikácia a umelá inteligencia.
- Ruší sa spodná hranica škody, od ktorej bolo možné žiadať náhradu.
- Dôkazné bremeno sa uľahčuje — súd môže výrobcovi nariadiť sprístupnenie dôkazov.
- Zákon nadobúda účinnosť 9. decembra 2026.
Dokedy možno žiadať náhradu
Zákon myslí aj na situácie, keď sa poškodenie zdravia prejaví až po rokoch — napríklad pri lieku alebo chemickej látke. Pre takéto neskoro sa prejavujúce ujmy na zdraví sa lehota na uplatnenie nároku predlžuje až na 25 rokov od uvedenia výrobku na trh.
Pri bežných škodách zostáva systém dvoch lehôt — kratšej, ktorá plynie od chvíle, keď sa poškodený o škode dozvie, a dlhšej, ktorá je naviazaná na uvedenie výrobku na trh. Konkrétne dĺžky lehôt si over v texte zákona.
Zodpovednosť aj za tovar z tretích krajín
Zákon pamätá aj na výrobky, ktoré pochádzajú spoza hraníc Európskej únie. Ak výrobca sídli mimo EÚ, za škodu zodpovedá dovozca, a ak ho niet, poskytovateľ online platformy, cez ktorú sa tovar predal.
Spotrebiteľ, ktorý si objedná tovar z tretej krajiny, tak nezostane bez toho, na koho sa obrátiť. To je dôležité najmä pri lacnom tovare z veľkých internetových trhovísk.
Odkedy platí a koho sa týka
Nové pravidlá nadobúdajú účinnosť 9. decembra 2026 a vzťahujú sa na výrobky uvedené na trh po tomto dni. Na staršie výrobky sa naďalej použije doterajšia úprava.
Zmena sa týka spotrebiteľov, ktorí si uplatňujú náhradu škody, aj výrobcov, dovozcov a predajcov, ktorých sa zodpovednosť dotýka. Pre bežného kupujúceho je odkazom, že za chybný digitálny produkt sa po novom zodpovedá rovnako ako za chybnú vec.
