Zruší sa úrad, ktorý chráni oznamovateľov korupcie: Čo to znamená pre zamestnancov a zamestnávateľov?

Vláda Slovenskej republiky schválila návrh, ktorý mení systém ochrany obetí trestných činov aj oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Doterajší Úrad na ochranu oznamovateľov má byť zrušený a nahradený novým orgánom. Zároveň sa agendy delené medzi rôzne štátne inštitúcie spoja do jednej. Novým subjektom sa stane Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý má zabezpečovať odškodňovanie, ochranu, právnu podporu aj koordináciu postupov.

Návrh vznikol na Ministerstve vnútra SR a vláda ho schválila počas rokovania 22. novembra, pričom súhlasila aj so skráteným legislatívnym konaním. Ide teda o zmenu, ktorá má vstúpiť do platnosti mimoriadne rýchlo, pričom účinnosť sa navrhuje dňom vyhlásenia.

Dôvody zmeny

V dôvodovej správe sa uvádza viacero problémov súčasného modelu. Prvým je nerovnováha medzi právami zamestnanca – oznamovateľa a zamestnávateľa. Podľa praxe sa ukazuje, že zamestnávatelia nemajú dostatočné možnosti preveriť či spochybniť udelenie ochrany oznamovateľovi, čo spôsobuje zásahy do ich práv. Nová právna úprava má zaviesť mechanizmus preskúmania poskytovania ochrany aj zo strany zamestnávateľa, čím sa zabezpečí rovnaké postavenie oboch strán.

V praxi sa ukazuje, že práva zamestnávateľa nie sú dostatočne chránené, pretože v právnej úprave nie je zakotvený princíp možnosti preskúmania poskytnutia ochrany zo strany zamestnávateľa, čím dochádza k ohrozeniu základných práv zamestnávateľa. Zavádza sa tak mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Týmto krokom sa odstráni nerovnomerné a disproporčné postavenie zamestnanca a zamestnávateľa,

uvádza dôvodová správa.

Ďalším problémom je rozdelenie ochrany medzi rôzne orgány štátu. Obete trestných činov majú v súčasnosti možnosť obrátiť sa na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zatiaľ čo oznamovateľov chráni samostatný úrad. Takéto rozdelenie spôsobuje nižšiu efektivitu, komplikácie v praxi a slabšiu garanciu práv osôb, ktoré čelia odvete alebo sekundárnej viktimizácii. Spoločný integrovaný úrad má zabezpečiť rýchlejšiu pomoc, jednotný postup a vyššiu ochranu.

Návrhy nového zákona

Podľa vládou schváleného návrhu bude mať nový úrad:

  • Nezávislé postavenie,
  • Celoštátnu pôsobnosť,
  • Právo zriaďovať regionálne pracoviská,
  • Garantovanú finančnú stabilitu,
  • Kompetenciu v oblasti obetí aj oznamovateľov.

Úrad bude rozpočtovou organizáciou a jeho rozpočet počas roka bude môcť znížiť jedine Národná rada SR. Výber predsedu úradu bude prebiehať prostredníctvom verejného vypočutia, čo má zabezpečiť transparentnosť. Výberová komisia bude zložená z piatich členov nominovaných rôznymi inštitúciami, aby sa predišlo jednostrannej kontrole. Jedného člena vymenúva prezident Slovenskej republiky, jedného vláda Slovenskej republiky, jedného verejný ochranca práv, jedného Úrad vlády Slovenskej republiky a jedného člena poradný orgán vlády pre oblasť mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej
spoločnosti.

Úrad bude mať aj podpredsedu, ktorý zastúpi predsedu v prípade neprítomnosti alebo neobsadenej funkcie, čo zaručí plynulý výkon pôsobnosti.

Zmeny v právach a povinnostiach zamestnávateľov a oznamovateľov

Podľa dôvodovej správy je základom nový princíp vyvažovania práv. Po novom:

  • Zamestnávateľ bude môcť požiadať o preskúmanie rozhodnutia o poskytnutí ochrany,

  • Bude existovať aj možnosť pravidelnej revízie dôvodnosti ochrany,

  • Ochrana bude viazaná na vecný súvis oznámenia so zamestnávateľom.

Tento krok má zabrániť situáciám, kde ochrana oznamovateľa zasahuje zamestnávateľa v prípadoch, ktoré sa jeho činnosti netýkajú. Zároveň sa dopĺňa úprava o zániku ochrany, kde bude možné ochranu aj zrušiť, a zavádza sa povinnosť informovať o ukončení ochrany.

Obete trestných činov

Pre obete sa zachovávajú existujúce mechanizmy pomoci, avšak prechádzajú na nový úrad. Tým sa vytvorí:

  • Jednotný kontaktný bod,

  • Rýchlejšie vybavovanie žiadostí,

  • Jasnejšie kompetencie,

  • Menej administratívnej záťaže.

Prebiehajúce konania sa dokončia podľa doterajších predpisov, takže nevzniknú právne vákuá.

Účinnosť návrhu zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia.

Žilinka aj ÚOO spochybňujú zrýchlené rušenie úradu

Úrad na ochranu oznamovateľov odmieta zásahy vlády, ktoré podľa neho ohrozujú nezávislosť inštitúcie, uvádzajú Správy STVR. Alexandra Znášiková z odboru prevencie a komunikácie úradu uviedla, že kabinet sa pokúša účelovo vymeniť vedenie úradu bez zákonného dôvodu.

Vláda takýmto zásahom priamo ohrozuje nezávislosť, stabilitu a funkčnosť systému, ktorý má chrániť ľudí upozorňujúcich na protiprávne konanie odhalené v práci. Tento krok zároveň podkopáva dôveru verejnosti, že štát dokáže zabezpečiť spravodlivé a bezpečné prostredie pre oznamovateľov,

vyhlásila Znášiková.

Úrad spája tlak na predsedníčku Zuzanu Dlugošovú s pokutami pre Ministerstvo vnútra a so súdnymi rozhodnutiami, ktoré potvrdili správnosť jeho postupov. Dlugošová upozorňuje na konflikt záujmov ministra vnútra a dodáva:

Vnímam to ako snahu politikov zmenami oslabiť úrad a jeho nezávislosť v rozhodovaní. Ak má byť vedenie úradu vymenené nie preto, že pochybilo, ale preto, že si plní svoje zákonné povinnosti, je to jasný signál, že politici sa snažia zasahovať do ochrany oznamovateľov vždy, keď sa ich rozhodnutia dotknú.

Úrad kritizuje aj skrátené legislatívne konanie.

Postup vlády ide priamo proti princípom právneho štátu, preto to naozaj vnímame ako účelové zrýchlenie na to, aby sa vymenilo vedenie úradu.

Rovnako aj Generálny prokurátor Maroš Žilinka spochybňuje zrýchlený proces prijímania zákona:

Na skrátené legislatívne konanie nevzhliadam splnené zákonné podmienky.

Zdroj: Vláda SR
Tagy:
Martina Vanc
Martina je vyštudovaná právnička a šéfredaktorka Právnych Novín. Vo svojich témach sa venuje najmä právnemu pozadiu spoločensky exponovaných tém, ako aj vedie rozhovory.