O prejudiciálnych otázkach
Svojimi otázkami sa vnútroštátny súd v podstate Súdneho dvora pýta, či vzhľadom na to, že Spojené kráľovstvo zaslalo oznámenie o svojom úmysle vystúpiť z Únie a vzhľadom na neistotu, aké dohody budú platiť po tom, ako Spojené kráľovstvo z Únie vystúpi, je povinný odmietnuť odovzdanie osoby, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, do Spojeného kráľovstva, hoci by inak bolo jej odovzdanie povinné.
V tomto kontexte treba uviesť, že takéto oznámenie nemá za následok prerušenie uplatnenia práva Únie v členskom štáte, ktorý oznámil svoj úmysel vystúpiť z Únie, a že v dôsledku toho toto právo, ktorého súčasťou sú ustanovenia rámcového rozhodnutia, ako aj z neho vyplývajúce zásady vzájomnej dôvery a vzájomného uznávania, zostáva v celom rozsahu účinné v tomto štáte až do jeho skutočného vystúpenia z Únie. Preto samotné oznámenie nemožno považovať ako také za vytvárajúce výnimočnú okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť odmietnutie vykonať európsky zatykač.
Súdny dvor konštatuje, že je úlohou vykonávajúceho súdneho orgánu preskúmať, či existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že po vystúpení vydávajúceho členského štátu z Únie hrozí osobe, na ktorú je tento európsky zatykač vydaný, že bude zbavená svojich základných práv a práv vyplývajúcich z rámcového rozhodnutia.
Súdny dvor v tomto ohľade uviedol, že Spojené kráľovstvo je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a že zachovanie jeho účasti na tomto dohovore nesúvisí s jeho členstvom v Únii. Spojené kráľovstvo navyše na pojednávaní zdôraznilo, že zapracovalo do svojho vnútroštátneho práva ustanovenia článku 3 EDĽP, rovnako ako aj povinnosť započítania doby väzby vo vykonávajúcom členskom štáte vydávajúcim členským štátom, vyplývajúcu z článku 26 rámcového rozhodnutia. Okrem toho treba zdôrazniť aj to, že je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o vydávaní z 13. decembra 1957 a že práva, na ktoré sa odvoláva RO v týchto oblastiach, sú v zásade zakotvené vo vnútroštátnej právnej úprave vydávajúceho členského štátu, nezávisle na vystúpení tohto členského štátu z Únie.
Rozsudok
Na základe uvedeného vydal Súdny dvor Európskej únie rozsudok, že samotné oznámenie členského štátu o svojom úmysle vystúpiť z Európskej únie nemá za následok, že v prípade vydania európskeho zatykača týmto členským štátom musí vykonávajúci členský štát odmietnuť jeho výkon alebo jeho výkon odložiť, až kým nebude spresnený právny režim, ktorý bude uplatniteľný vo vydávajúcom členskom štáte po jeho vystúpení z Európskej únie.
Ak neexistujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že po vystúpení vydávajúceho členského štátu z Európskej únie hrozí osobe, na ktorú je tento európsky zatykač vydaný, že bude zbavená práv priznaných Chartou základných práv Európskej únie a rámcovým rozhodnutím Rady o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi z 13. júna 2002, musí byť tento zatykač vykonaný, pokiaľ je vydávajúci členský štát členom Európskej únie.
