Slovenská národná rada schválila Ústavu SR ešte počas existencie československej federácie 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra 1992 na Bratislavskom hrade.
Ústava SR obsahuje 13 896 slov, 83 647 znakov a 427 odsekov.
Najčastejšie sa opakujúcim slovom v Ústave SR je:
"slovenskej", ktoré v zákone možno nájsť 393-krát,
nasleduje "republiky" (371-krát),
"národnej" (112-krát),
"rady" (111-krát) a
"právo" (86-krát).
Najčastejším slovným spojením v Ústave SR je "Slovenská republika". Nasleduje "národná rada", "prezident Slovenskej republiky", "Ústavný súd Slovenskej republiky", "má právo", "ustanoví zákon", "každý má právo" a "práv a slobôd" (v bodoch 2 až 4 ide o približný stav, kdeže komplexná analýza bola posledne robená NR SR v roku 2012).
5. Na záver dodávame, že Ústava Slovenskej republiky bola v priebehu rokov od jej schválenia v roku 1992 do roku 2015 devätnásťkrát novelizovaná. Skladá sa z preambuly, deviatich hláv, oddielov a 156 článkov. Reálny počet článkov je však vyšší vzhľadom na fakt, že postupnou novelizáciu boli do obsahu ústavy pridané nové články (a to napr. články: 7a, 64a, 81a, 125a, 125b, 127a, 141a, 145a, 151a, 154a, 154b, 154c, 154d...). Napríklad tzv. „veľkou novelou“ (z. č. 90/2001 Z.z.) boli pridané dva nové články a to konkrétne článok 141a Súdna rada Slovenskej republiky a článok 151a Verejný ochranca práv. Dôvodom ich začlenenia do základného zákona bolo sčasti aj naplniť potreby predpokladov na vstup SR do Európskej únie.
