Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa po zimnej prestávke opäť vracajú do parlamentných lavíc. Už v utorok 27. januára 2026 odštartuje prvá riadna schôdza v tomto roku, ktorá prinesie rozsiahly program pozostávajúci zo 75 bodov, uvádza portál TERAZ. Očakáva sa rokovanie o významných legislatívnych zmenách, citlivých politických témach aj opakovane presúvaných návrhoch opozície vrátane snáh o odvolanie viacerých členov vlády.
Zmeny rokovacieho poriadku ako jedna z prvých tém
Hneď v úvode schôdze by sa mali poslanci venovať novele rokovacieho poriadku parlamentu, ktorá sa aktuálne nachádza v druhom čítaní. Vládna koalícia avizovala predloženie pozmeňujúceho návrhu, ktorý má priniesť viacero noviniek do fungovania Národnej rady.
Jednou z kľúčových zmien je zavedenie časových limitov na rokovanie o zákonoch. Cieľom má byť efektívnejší priebeh schôdzí a obmedzenie obštrukcií. Úpravy sa majú dotknúť aj správania poslancov v pléne, pričom dôraz sa kladie na disciplinárne konania a sankcie za porušovanie pravidiel.
Dopravné zmeny a nové pravidlá na cestách
Medzi legislatívne návrhy patrí aj novela zákona o cestnej premávke. Tá má priniesť viacero zmien, ktoré sa dotknú bežných vodičov aj profesionálnej dopravy. Uvažuje sa o zavedení výnimky pre predchádzanie nákladných vozidiel na diaľniciach, čo by mohlo prispieť k plynulejšej premávke.
Zároveň sa diskutuje o zákaze používania elektrických kolobežiek, ktoré dosahujú rýchlosť vyššiu ako 25 kilometrov za hodinu. Tento krok má zvýšiť bezpečnosť na cestách aj chodníkoch, keďže počet nehôd s účasťou kolobežkárov v posledných rokoch rastie.
Skrátené legislatívne konanie a plán obnovy
Viaceré návrhy zákonov majú byť prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI) predkladá novelu zákona o informačných technológiách vo verejnej správe. Táto legislatíva je dôležitá z pohľadu čerpania financií z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Zmeny sa zameriavajú na zjednodušenie riešenia takzvaných prioritných životných situácií občanov, ako sú narodenie dieťaťa, zmena trvalého pobytu či začatie podnikania. Cieľom je znížiť administratívnu záťaž a zrýchliť komunikáciu medzi štátom a občanmi.
S eurofondmi súvisí aj návrh novely zákona o verejnom obstarávaní. MIRRI navrhuje zefektívnenie kontrolného procesu, ktorý vykonáva Úrad pre verejné obstarávanie. Zmeny majú prispieť k rýchlejšiemu a transparentnejšiemu čerpaniu finančných prostriedkov z Európskej únie.
Rovnaké odmeňovanie a sociálne podnikanie
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny prichádza na schôdzu s viacerými návrhmi. Jedným z nich je nový zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. Jeho cieľom je posilniť princíp rodovej rovnosti a prevziať príslušnú európsku smernicu do slovenského právneho poriadku.
Ďalšou témou je novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Tá má podporiť rozvoj sociálneho podnikania na Slovensku a nastaviť jeho ďalšie smerovanie. Zmeny sa dotknú aj zákona o inšpekcii práce, pričom navrhovaná úprava má zrušiť právnu subjektivitu jednotlivých inšpektorátov práce.
Envirofond a rozšírenie jeho pôsobnosti
Stále neprerokovaná ostáva novela zákona o Environmentálnom fonde, ktorá má byť riešená v skrátenom legislatívnom konaní. Po novom by Envirofond mohol pôsobiť ako subjekt verejného práva a vykonávať činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov. Táto zmena by mala zásadný vplyv na financovanie environmentálnych projektov a systém nakladania s odpadmi.
Presúvané zákony a politicky citlivé návrhy
Parlament má pred sebou aj viacero návrhov, ktoré sa opakovane presúvajú zo schôdze na schôdzu. Medzi nimi je vetovaná novela zákona o hazardných hrách, ktorú prezident SR Peter Pellegrini vrátil do parlamentu ešte v novembri 2025.
Diskutovať sa má aj o návrhoch z dielne SNS, vrátane transformácie Rady pre mediálne služby na Národný mediálny úrad či o koaličnom návrhu na zvýšenie počtu mestských poslancov v Košiciach. Na programe sú zaradené aj viaceré opozičné návrhy zákonov presunuté z predchádzajúcej schôdze.
Opozícia chce odvolávať ministrov aj celú vládu
Jednou z najvýraznejších politických tém schôdze sú opakovane presúvané opozičné návrhy na odvolanie členov vlády. Opozícia žiada odvolať ministra obrany Roberta Kaliňáka, ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ministra investícií Samuela Migaľa aj ministra dopravy Jozefa Ráža.
Zároveň stále platí aj návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde, ktorý opozícia predložila už pred rokom. Prvá schôdza parlamentu v roku 2026 tak naznačuje, že politická atmosféra ostáva napätá a rokovania budú sledované verejnosťou aj médiami s veľkým záujmom.
