Súčasný systém osobných bankrotov na Slovensku podľa odborných organizácií prestáva plniť svoj pôvodný účel – pomáhať ľuďom v skutočne bezvýchodiskovej situácii a zároveň chrániť férovosť voči veriteľom.
Asociácia slovenských inkasných spoločností a Slovenská komora exekútorov upozorňujú, že čoraz viac dlžníkov využíva oddlženie ako spôsob, ako sa „legálne” zbaviť záväzkov, hoci majú reálne možnosti ich splácať. Tým sa z mechanizmu ochrany stáva nástroj, ktorý podľa nich umožňuje obchádzať povinnosti a prenášať dôsledky na veriteľov vrátane štátu.
Bankroty sa zneužívajú aj tam, kde existuje schopnosť splácať
Kľúčovým problémom je, že o oddlženie žiadajú aj ľudia, ktorých finančná situácia dovoľuje aspoň čiastočné splácanie dlhov.
Asociácia preto žiada prísnejšie preverovanie príjmov, majetku a celkových životných okolností pred schválením osobného bankrotu. Prezident asociácie Martin Musil upozorňuje, že súčasná prax ničí pôvodný zmysel celého systému.
Ak má oddlženie fungovať férovo, musí byť prísnejšie a individuálne posudzované. Oddlženie s nulovou úhradou má byť výnimkou pre ľudí v skutočnej núdzi, nie štandardným riešením pre každého, kto nechce alebo nechystá splácať svoj dlh,” uviedol.
Exekúcie sa prerušujú aj u poctivých platcov
Jedným zo závažných dôsledkov aktuálneho nastavenia je, že po vyhlásení osobného bankrotu sa automaticky zastavia všetky exekúcie – aj tie, v ktorých dlžníci pravidelne splácajú vysoké sumy.
Podľa Musila tým vzniká paradox: aj tam, kde dlžník dlhy reálne rieši, sa proces preruší a záväzok môže byť úplne vymazaný.
Systém tak nemotivuje k riešeniu dlhu, ale k jeho obchádzaniu,” dodal.
Dopady pritom necítia len veritelia, ale aj verejné inštitúcie, ktoré prichádzajú o príjmy.
Podobný postoj má aj Slovenská komora exekútorov. Jej prezident Miroslav Paller pripomína, že oddlženie malo chrániť ľudí v skutočnej hmotnej núdzi, no situácia sa vyvíja opačným smerom.
„V praxi sa však stretávame s prípadmi, kedy nám solventní dlžníci, ktorí svoj dlh dokážu splácať, „uniknú” do osobného bankrotu. V tom momente exekútor musí ukončiť svoju činnosť a správca konkurznej podstaty, ktorého ustanovil súd, nemôže siahnuť na príjem dlžníka,” uviedol.
Dodáva, že ide o nespravodlivé poškodzovanie legitímnych nárokov veriteľov, medzi ktorými často figuruje aj štát.
„Štát sa tak v náročných časoch konsolidácie verejných financií pripravuje o svoje príjmy aj na úkor špekulantov,” doplnil.
Návrat k férovosti a individuálnemu posudzovaniu
Odborné organizácie preto žiadajú, aby sa systém oddlženia vrátil k férovejším pravidlám, ktoré odlíšia skutočnú núdzu od účelového správania.
Navrhujú dôslednejšie preverovanie majetkových prevodov, realistické nastavenie minimálnych zrážok a individuálne posudzovanie každej žiadosti.
Oddlženie by podľa nich malo zostať nástrojom pre tých, ktorí objektívne nemajú možnosť svoje dlhy splácať – nie pre tých, ktorí hľadajú najrýchlejšiu cestu k ich vymazaniu.
