Základ dane

Základ dane u daňovníka – právnickej osoby upravuje §14 Zákona o dani z príjmov (ďalejlen „ZDP”). Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza:

• u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami;
• u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia;
• u daňovníka,  ktorý  na  základe  povinnosti  podľa  osobitného  predpisu  (zákona o účtovníctve) vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných  štandardov  pre  finančné výkazníctvo,  z tohto  výsledku  hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným  vo  všeobecne  záväznom právnom  predpise vydanom  Ministerstvom  financií  Slovenskej republiky  alebo  z výsledku hospodárenia, ktorý  by  vyčíslil,  ak  by  účtoval  v sústave  podvojného  účtovníctva;  
• u daňovníka s obmedzenou  daňovou  povinnosťou,  ktorý  nemá  povinnosť  viesť  účtovníctvo  podľa zákona o účtovníctve a nerozhodne sa postupovať  podľa prvých dvoch bodov, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.

Sadzba dane

Podľa  §15 ZDP, ktorý je súčasťou štvrtej časti  ZDP s názvom Spoločné ustanovenia je sadzba dane zo základu dane právnickej osoby zníženého o daňovú stratu vykázaného za zdaňovacie  obdobie,  ktoré  začalo  v roku 2013 je  23%, avšak za  zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2014 je 22%. Sadzba dane vyberaná zrážkou je 19%. S účinnosťou od 1.  marca 2014 sadzba dane vyberaná zrážkou je 35%, ak príjmy zdaňované touto zrážkou sú vyplatené, poukázané alebo pripísané daňovníkovi z nezmluvného štátu (najmä daňové raje). Sadzba dane zrážaná na zabezpečenie dane je 9,5% alebo 19% z peňažného plnenia. Sadzba dane pri dividendách zo zisku spred roku 2004 je 15%.

Opravné a dodatočné daňové priznanie

Ak daňovník zistí, že daňová povinnosť má byť iná, ako uviedol v už podanom daňovom priznaní, má možnosť podať opravné daňové priznanie pred uplynutím lehoty na podanie riadneho  daňového  priznania,  teda  do  troch kalendárnych  mesiacov  po  uplynutí zdaňovacieho obdobia. Na vyrúbenie dane je  rozhodujúce posledné podané opravné daňové  priznanie  a na  prechádzajúce  sa  neprihliada.  Opravné  daňové  priznanie  sa podáva na tlačive alebo v predpísanej forme a musí byť označené ako opravné. V prípade že  daňovník  zistí  nezrovnalosti  po  uplynutí zákonom  stanovenej  lehoty  na  podanie daňového priznania, podáva dodatočné daňové priznanie. Rovnako ako opravné daňové priznanie,  podáva  sa  na  tlačive  alebo  v predpísanej  forme  a musí  byť  označené  ako dodatočné.  Daňový poriadok vymedzuje,  kedy  je  daňovník  oprávnený  a kedy  je povinný  podať  dodatočné daňové  priznanie.  Daňový  subjekt  je  oprávnený  podať dodatočné daňové priznanie ak  zistí, že:

• daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená;  
• daň  uvedená  v podanom  daňovom  priznaní  má  byť  nižšia;  
• daňové priznanie  neobsahuje  správne  údaje;  
• daňová  strata  je  vyššia,  ako  bola  uvedená v daňovom priznaní.  

Podať dodatočné daňové priznanie je  daňový subjekt povinný  ak zistí, že:

• daň má byť vyššia, ako je uvedené v daňovom priznaní;
• daň má byť vyššia, ako  bola  správcom  dane  vyrubená;  
• daňová  strata  je  nižšia,  ako  bola  uvedená v daňovom  priznaní.  

Je  dôležité  zdôrazniť,  že  podať  dodatočné  daňové  priznanie  je v tomto  prípade nutné  do konca  mesiaca nasledujúceho po  tomto  zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. Znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.