Prečo žaloval Khizri Akhadov Slovenskú republiku?

Khizri Akhadov, ktorý je cudzinec ruskej štátnej príslušnosti žaloval SR pre porušenie článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („Dohovor”) v konaní o jeho žalobe, prostredníctvom ktorej napadol zákonnosť svojho zaistenia. Konkrétne v celej veci namietal, že dĺžka konania o jeho žalobe vedenej na Krajskom súde v Trnave nebola v súlade s požiadavkou urýchlenosti podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru: „Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.”

O veci rozhodoval aj Ústavný súd SR

Na základe sťažnosti podľa článku 127[1] Ústavy SR sa vecou sťažovateľa zaoberal aj Ústavný súd SR, ten však na základe svojich zistení, neskonštatoval porušenie práv sťažovateľa v konaní, ktoré napadol. Následne ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavnej neopodstatnenú, aj keď v odmietnutí sťažnosti Ústavný súd podotkol, že doba rozhodovania krajského súdu nebola optimálna.

Rozhodnutie ESĽP

Vláda SR v konaní pred ESĽP odkazovala na spomínané rozhodnutie Ústavného súdu SR a tvrdila, že námietka o porušení práv sťažovateľa podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru je zjavne nepodložená. Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti, ESĽP sa nestotožnil s argumentáciou našej vlády. ESĽP nakoniec skonštatoval, že:

• posudzované obdobie rozhodovania krajského súdu trvalo 28 dní, z čoho polovicu obdobia tvorila 15-dňová lehota poskytnutá Úradu hraničnej a cudzineckej polície na vyjadrenie sa k žalobe.
• poznamenal, že sťažovateľ obmedzil svoju sťažnosť len na počiatočné konanie na krajskom súde, hoci sa následne vecou zaoberal aj Najvyšší súd SR a opätovne aj krajský súd po zrušení jeho rozsudku z dôvodu nezákonnosti. Za daných okolností ESĽP prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľovo zaistenie neskončilo pôvodným rozsudkom krajského súdu, ale v konaní sa ďalej pokračovalo.
• rozhodnutie o zaistení nebolo vydané súdnym orgánom, ale Úradom hraničnej a cudzineckej polície.

Porušenie práva sťažovateľa a priznané zadosťučinenie

Na základe uvedených okolností ESĽP dospel k záveru, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru na urýchlené preskúmanie zákonnosti jeho zaistenia. Za zistené porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru ESĽP priznal Khizri Akhadovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 600 EUR, avšak nárok sťažovateľa na náhradu nákladov a výdavkov ESĽP odmietol z dôvodu, že ho sťažovateľ nepodložil žiadnymi dokumentmi.