Zdravotníctvo v neistote: Štát ruší paušálne platby za poistencov

Štát plánuje zásadnú zmenu vo financovaní zdravotníctva, ktorá sa dotkne miliónov poistencov. Po novom už nebude platiť zdravotným poisťovniam paušálne mesačné odvody za tzv. štátnych poistencov – teda deti, dôchodcov, nezamestnaných či rodičov na rodičovskej dovolenke. Zmena prichádza prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k zákonu o zdravotnom poistení, ktorý zásadným spôsobom mení doterajší princíp mesačných platieb, informovali Správy STVR.

Ako systém funguje teraz

Doteraz štát každý mesiac odvádzal za svojich poistencov fixnú sumu – tzv. mesačnú platbu na poistenca. Tento mechanizmus zabezpečoval predvídateľnosť pre zdravotné poisťovne, ktoré tak vedeli plánovať výdavky na úhradu zdravotnej starostlivosti, liekov či nemocničných služieb.

Systém bol síce administratívne jednoduchý, avšak podľa Ministerstva zdravotníctva SR viedol k tomu, že poisťovne dostávali viac peňazí, ako reálne potrebovali, pričom tieto zdroje často nebolo možné efektívne využiť.

„Budeme definovať tú výšku poistenca v princípe potrebou dofinancovania zdravotného systému,”

vysvetlil štátny tajomník rezortu Michal Štofko.

Nový model – platba podľa potreby

Podľa nového návrhu sa štát vzdá paušálneho systému a bude platiť len toľko, koľko zdravotníctvu bude chýbať po odpočítaní príjmov z odvodov zamestnancov a samostatne zárobkovo činných osôb. V praxi to znamená, že štátne platby budú flexibilné a priamo viazané na potrebu dofinancovania systému.

Ministerstvo zdravotníctva argumentuje, že ide o moderný a efektívnejší spôsob riadenia verejných financií. Zmena má zabrániť tomu, aby zdravotné poisťovne kumulovali nadbytočné prostriedky, ktoré by aj tak nemohli použiť napríklad na vyplatenie dividend.

Súčasný stav by znamenal, že v horizonte dvoch či troch rokov by na účty poisťovní pritieklo až 1,2 miliardy eur, ktoré by nebolo možné efektívne využiť,

doplnil minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD).

Menej istoty, menej peňazí

Opozícia však návrh kritizuje a upozorňuje na riziko rozpočtovej neistoty. Poslanec Peter Stachura (KDH) upozornil, že systém stráca predvídateľnosť.

Nevieme jednoznačne, koľko zdrojov bude na budúci rok v rámci verejného zdravotného poistenia k dispozícii.

Aj liberálna poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) upozorňuje, že dopady môžu pocítiť aj pracujúci.

Pracujúci zaplatia viac a zaplatia tým pádom aj za tých nepracujúcich viac.

Opozícia považuje nový model za rozpočtové opatrenie, ktoré má štátu pomôcť krátkodobo vyrovnať príjmy, avšak bez systémového riešenia.

Legislatívny proces a forma zmeny

Zmena neprišla ako samostatný návrh zákona, ale ako pozmeňujúci návrh k novele zákona o zdravotnom poistení. To znamená, že o nej neprebehla štandardná odborná diskusia ani medzirezortné pripomienkové konanie.

Ide síce o legitímny postup, avšak pri zásahoch takéhoto rozsahu sa očakáva širšia verejná diskusia a konzultácie s dotknutými subjektmi, najmä so zdravotnými poisťovňami.

Dopady na zdravotné poisťovne a systém

Zdravotné poisťovne sú zatiaľ zdržanlivé. Ich zástupcovia upozorňujú, že nejasné nastavenie výpočtu „potreby dofinancovania” môže viesť k zložitej administrácii a k oneskoreniu platieb.
Ak systém nebude presne definovaný v zákone, ale len v podzákonných predpisoch či rozhodnutiach vlády, môžu vzniknúť právne spory o výšku a načasovanie úhrad.

Z pohľadu ústavného práva ide o zmenu, ktorá sa dotýka rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Ak by rozdiely vo financovaní viedli k zníženej dostupnosti služieb pre poistencov štátu, mohlo by ísť o potenciálne porušenie článku 40 Ústavy SR, ktorý garantuje právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia.

Medzi efektivitou a neistotou

Zmena by mohla prispieť k efektívnejšiemu hospodáreniu s verejnými zdrojmi, avšak zároveň prináša riziko rozpočtovej nestability a právnej neistoty pre zdravotné poisťovne i poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Kým vláda zmenu obhajuje ako racionálne opatrenie, opozícia varuje pred dopadmi na pacientov aj zdravotnícky personál. Ako sa nový systém osvedčí, ukáže až prax — a najmä to, ako bude štát schopný transparentne a spravodlivo určovať, koľko peňazí zdravotníctvu naozaj chýba.

Tagy:
Martina Vanc
Martina je vyštudovaná právnička a šéfredaktorka Právnych Novín. Vo svojich témach sa venuje najmä právnemu pozadiu spoločensky exponovaných tém, ako aj vedie rozhovory.
Martina Vanc
Martina je vyštudovaná právnička a šéfredaktorka Právnych Novín. Vo svojich témach sa venuje najmä právnemu pozadiu spoločensky exponovaných tém, ako aj vedie rozhovory.

Najčítanejšie