Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení („Občiansky zákonník“), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
Podľa § 151o prvá veta Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
Závetom alebo dohodou dedičov
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že vecné bremeno môže byť v rámci dedičského konania zriadené dvomi spôsobmi:
Na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve alebo
Schválenou dohodou dedičov
Zriadenie vecného bremena závetom
Závet predstavuje jeden z dedičských titulov. Ide o jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorého právne následky nastanú až jeho smrťou. Zákon tento právny dôvod vzniku vecných bremien spája s výsledkami dedičského konania, v rámci ktorého dôjde ku konkrétnemu usporiadaniu majetkových vzťahov medzi dedičmi.[1]
Aby bol závet platný a súčasne i vecné bremeno zriadené závetom, je potrebné, aby spĺňal náležitosti vyžadované ustanoveniami § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Je možné skonštatovať, že najčastejšie je závetom zriaďované vecné bremeno práva doživotného užívania nehnuteľnosti. Ide o prípad, kedy chce poručiteľ zabezpečiť, aby ním označená osoba, v prospech ktorej je vecné bremeno zriaďované, mohla užívať nehnuteľnosť a bývať v nej i po jeho smrti, kedy sa nehnuteľnosť stane vlastníctvom dedičov.
Takéto vecné bremeno je možné zriadiť aj v prospech akejkoľvek tretej osoby.
Upozorňujeme, že vo vyššie uvedenom prípade, nejde o podmienku pripojenú k závetu uvádzanú v § 478 Občianskeho zákonníka, ktorá je bez právnych následkov.
Zriadenie vecného bremena schválenou dohodou dedičov
Podľa § 482 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade ak je viac dedičov, zákon dáva prednosť tomu, aby sa dedičia o vyporiadaní dedičstva dohodli. Túto dohodu musí schváliť súd, resp. jej uzavretie osvedčiť notár. Dohoda nesmie odporovať zákonu a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ak sa dedičia nedohodnú o tom, ako by sa mal majetok z dedičstva medzi nich rozdeliť alebo ak ich dohodu súd neschváli, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Dohoda dedičov o zriadení vecného bremena je uvádzaná v Osvedčení o dedičstve. Obvykle táto dohoda spočíva taktiež ako v prípade závetu v predošlom texte v zriadení vecného bremena práva doživotného užívania a bývania v nehnuteľnosti.
V uvedenom prípade môže byť zriadené vecné bremeno (na rozdiel od vyššie uvedeného spôsobu, t.j. zriadenie závetom) iba v prospech jedného z dedičov.
Bežnou praxou je, že vlastníci nehnuteľnosti umožnia bývať inej osobe za úhradu nákladov na bývanie. Avšak ak sa stane, že tieto nie sú uhrádzané zo strany oprávneného z vecného bremena, môžu sa vlastníci nehnuteľnosti domáhať súdnou cestou zrušenia vecného bremena, a to z dôvodu hrubého nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného.
Vecné bremeno sa zapisuje na list vlastníctva do katastra nehnuteľností. V prípade, ak by súčasťou dohody dedičov bol napríklad i osobný záväzok sa postarať o určitú osobu, je potrebné upozorniť, že tento osobný záväzok sa do katastra nehnuteľností nezapisuje.[2]
Je taktiež potrebné upozorniť, že z dohody dedičov o zriadení vecného bremena by malo byť absolútne zrejmé, či toto právo má povahu vecného bremena a zapisuje sa do katastra nehnuteľností alebo či ide iba o osobný záväzok, ktorý sa však do katastra nehnuteľností nezapisuje. Stáva sa, že v prípade nejasnosti kataster užívacie právo na list vlastníctva časť C nezapíše.(viď napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/7/2010 zo dňa 21.06.2011)
Záver
Zriadenie vecného bremena prostredníctvom závetu predstavuje jeden zo „šikovných“ spôsobov ako môže poručiteľ zabezpečiť možnosť ním určenej osobe bývať v nehnuteľnosti i po jeho smrti. Súčasne môže zriadenie vecného bremena dohodou dedičov predstavovať spôsob ako vyriešiť majetkové vzťahy medzi dedičmi, napríklad spôsobom umožnenia bývania v nehnuteľnosti jednému z dedičov.
[1]Komentár
[2]Dostupné na internete http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/kataster-nehnutelnosti/aktuality/pravnicke_dni_032016/marek-kostolansky-vecne-bremena.pdf [online] [25.01.2018]