Zmluvné dojednanie o zániku práva v prípade jeho neuplatnenia v stanovenej lehote

Úvod do problematiky

Realizácia veľkých stavebných projektov priniesla, zrejme pod vplyvom zahraničnej stavebnej praxe, popri inom aj nové trendy do zmluvnej dokumentácie, ktorých praktická aplikácia však často naráža na rozmanité  aspekty  dané odlišnosťou právneho prostredia. Jednému z takýchto trendov sme sa venovali v rámci článku „Doložka pay when paid v zmluve o dielo uzavretej podľa Obchodného zákonníka“. Ďalším takýmto trendom, ktorý vzbudzuje nejeden otáznik, je otázka možnosti platne dojednať ustanovenie o zániku práva pre prípady jeho  neuplatnenia v stanovenej lehote v slovenskom právnom prostredí.

Jednoznačná odpoveď na túto otázku nie je, ale čo je horšie, nie je ani celkom jasné, čo vlastne predstavuje takéto zmluvné dojednanie. V literatúre je možné stretnúť s troma rôznymi interpretáciami, resp. pohľadmi na podstatu predmetného zmluvného dojednania.

Interpretačné pohľady na zmluvné dojednanie o zániku práva v prípade jeho neuplatnenia

Prvý pohľad identifikuje predmetné zmluvné dojednanie ako zmluvne modifikovanú preklúziu. Jadrom tejto interpretácie je skutočnosť, že dochádza k zániku práva uplynutím času z dôvodu jeho neuplatnenia, čo možno označiť za definičné znaky inštitútu preklúzie.

Druhý pohľad konštatuje, že na predmetné zmluvné dojednanie sa je potrebné pozerať ako na zmluvnú modifikáciu, resp. skrátenie premlčacej lehoty.

A napokon tretí pohľad vymedzuje predmetné ustanovenie ako ustanovenie analogické tomu, ktoré obsahuje zákonná úprava zmluvy o dielo, či kúpnej zmluvy dojednanej podľa Obchodného zákonníka v rámci úpravy zodpovednosti za vady.[1]

Posúdenie možnosti platného dojednania predmetného zmluvného ustanovenia sa zrejme nezaobíde bez toho, aby sme sa ustálili v jeho právnej kvalifikácií. Podľa toho totiž závisí, akými zákonnými limitmi a pravidlami budeme danú problematiku testovať a posudzovať. Kým si počkáme na právny názor súdu o tom, ako sa na predmetné zmluvné dojednanie pozerať, pozrime sa aspoň na zákonné limity a pravidlá, ktoré prichádzajú do úvahy pri tej ktorej interpretácií.

Súčasné zákonné limity k vyššie vymedzeným interpretáciám

Zmluvná modifikácia preklúzie by v slovenskom právnom poriadku zrejme bola vyhodnotená ako neprípustná, a z toho dôvodu ako neplatná. Hlavným dôvodom je všeobecná povaha ustanovenia o preklúzií v § 583 Občianskeho zákonníka, ktoré je považované za kogentné.[2] Pre zaujímavosť len uvedieme, že povaha ustanovení o preklúzií podľa nového českého Občianskeho zákonníka je iná a pripúšťa možnosť jej zmluvnej modifikácie.[3]

Zmluvná modifikácia premlčacej lehoty je v slovenskom právnom prostredí možná vzhľadom na výslovné zakotvenú možnosť v § 401 Obchodného zákonníka, avšak len smerom k predĺženiu premlčacej lehoty. Opäť pre porovnanie s novým českým Občianskym zákonníkom je možné odlišne konštatovať, že v Českej republike je možná zmluvná limitácia dĺžky premlčacej doby.

Ohľadom tretieho možného pohľadu je možné odkázať na konkrétny príklad, a to zmluvné podmienky FIDIC využívané pri právnych vzťahoch vznikajúcich pri výstavbe diel, o ktorých negatívach sa už čo to popísalo. Na Slovensku sú tieto podmienky bežne využívané najmä v rámci výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Bez ambície na ich detailnejšiu analýzu však chceme poukázať na článok 20.1, ktorý obsahuje úpravu mechanizmu uplatňovania nárokov zhotoviteľa voči objednávateľovi so stanovením sankčnej lehoty 28 dní – t.j. lehoty, ktorej márnym uplynutím nárok zhotoviteľa voči objednávateľovi zaniká. Obstojí  takéto zmluvné dojednanie vo vzťahu ku slovenskému právnemu prostrediu? Prešli by testom dobrých mravov, či zásady poctivého obchodného styku? Slovenský súd sa k tejto veci ešte nevyjadril, ale napr. nemecký súd vyslovil neplatnosť článku 20.1 Zmluvných podmienok FIDIC, a to kvôli § 9 AGBG, pretože neprimerane zvýhodňuje jednu stranu.[4]

Záver

Jednoznačný záver o možnosti platne dojednať ustanovenie o zániku práva pre prípad jeho neuplatnenia v stanovenej lehote zrejme nie je možné urobiť. Záver bude závisieť od posúdenia konkrétnych okolností a tiež aj presnej formulácie zmluvného ustanovenia v každom jednotlivom prípade.