Definícia daňového poradenstva
Pred schválením novely vznikla v odborných kruhoch búrlivá diskusia o navrhovanej definícii. Sprevádzali ju obavy, či v praxi nespôsobí problémy účtovným firmám, ktoré sa obávali zahrnutia príliš širokého spektra činností prekrývajúcich sa aj so službami, ktoré svojim klientom poskytujú. V konečnom dôsledku však došlo k schváleniu užšej definície, ktorá sa ich činnosti negatívne nedotýka. V zmysle zákona je daňové poradenstvo v súčasnosti definované ako podnikanie, ktorého predmetom je poskytovanie poradenských služieb vo veciach daní, odvodov a poplatkov podľa osobitných predpisov (napr. zákona o dani z príjmov). Daňové poradenstvo podľa zákona zahŕňa: poradenstvo pri zisťovaní základu dane a pri plánovaní daní a poskytovanie stanovísk a vysvetlení pre klientov k aplikácii právnych predpisov v oblasti daní. Zákon ďalej uvádza, že tým nie je dotknuté poskytovanie poradenských služieb vo veciach daní podľa osobitných predpisov (napr. zákona o živnostenskom podnikaní a zákona o advokácii). Účtovné firmy môžu teda aj naďalej v rámci portfólia svojich aktivít pokračovať v činnostiach súvisiacich s daňovým poradenstvom podľa osobitných predpisov. To sa samozrejme týka aj advokácie či živnostníkov - fyzických osôb.
Právnické osoby poskytujúce daňové poradenstvo
V porovnaní s minulým rokom, kedy mohla daňové poradenstvo poskytovať iba právnická osoba vo forme verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, v súčasnosti tak môže robiť aj tá právnická osoba, ktorá má túto činnosť zapísanú v obchodnom registri a je súčasne zapísaná v zozname daňových poradcov vedenom Slovenskou komorou daňových poradcov (ďalej len „komora“). Z toho vyplýva, že daňové poradenstvo môže vykonávať aj právnická osoba zriadená ako spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť. Pôvodný vládny návrh predpokladal, že zápis v zozname nebude pre právnické osoby povinný. Parlament to nakoniec neschválil.
Ďalšie zmeny
Pre odbornú verejnosť sú nepochybne zaujímavé zmeny v oblasti vzdelávania daňových poradcov a ich asistentov. V súlade s novými ustanoveniami zapíše komora do zoznamu asistentov aj tú fyzickú osobu, ktorá preukáže vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického zamerania alebo právnického zamerania dokladom vydaným zahraničnou vysokou školou (podľa zákona č.293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií).
Do zoznamu daňových poradcov bude zase zapísaná aj osoba, ktorá je príslušníkom iného než členského štátu EÚ ak dokáže, že je v tomto štáte oprávnená poskytovať daňové poradenstvo a zloží sľub a skúšku podľa podmienok ustanovených v zákone. Ďalej, inštitút povinného vzdelávania síce ostáva zachovaný, ale nemusí byť poskytovaný výlučne komorou, keďže by podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ išlo o obmedzovanie hospodárskej súťaže. Došlo aj k vypusteniu ustanovení týkajúcich sa nevyhnutnosti osvedčovania odborných vedomostí opätovným preskúšaním z dôvodu, že výkon daňového poradenstva bol pozastavený, alebo že daňový poradca túto činnosť nevykonáva viac ako tri roky. Podľa dôvodovej správy bolo často zložité zistiť, či ide skutočne o dobu troch rokov. Opätovné preskúšanie označila dôvodová správa ako zbytočnú záťaž, keďže každý daňový poradca už pred zápisom absolvoval odbornú skúšku a musí sa zúčastňovať odborného vzdelávania.
Poslednou vybranou zmenou je, že pre zamestnancov v štátnej správe (daňového úradu alebo ministerstva) platí, že komora ich nemusí automaticky vyškrtnúť zo zoznamu daňových poradcov, čím sa odstráni byrokratická prekážka opätovného získavania osvedčenia na vykonávanie daňového poradenstva.