Výhody zmeny času
Podporovatelia posunu hodín zdôrazňujú viacero pozitívnych efektov, ktoré zmena času prináša:
- Úspora energie – predpokladá sa, že posunutím hodín sa večer využíva prirodzené denné svetlo, vďaka čomu sa znižuje potreba umelého osvetlenia,
- Viac času na voľnočasové aktivity – dlhšie svetlé večery motivujú ľudí tráviť viac času vonku, športovať, cestovať alebo venovať sa spoločenským aktivitám,
- Podpora turizmu a obchodu – predĺžené večery môžu prilákať viac návštevníkov do reštaurácií, obchodov či kultúrnych podujatí,
- Psychologický efekt – slnečné svetlo pozitívne vplýva na náladu a môže znižovať riziko sezónnych depresií.
Nevýhody zmeny času
Kritici upozorňujú, že každoročný posun hodín nie je bezproblémový. Medzi najčastejšie uvádzané nevýhody patria:
- Zdravotné problémy – organizmus sa musí prispôsobovať novému rytmu, čo môže viesť k problémom so spánkom, zvýšenej únave či podráždenosti,
- Znížená produktivita – najmä prvé dni po zmene času môžu ľudia pociťovať nižšiu sústredenosť a menšiu výkonnosť,
- Riziko dopravných nehôd – podľa niektorých štúdií krátkodobý nedostatok spánku zvyšuje riziko nehôd na cestách,
- Obmedzené energetické úspory – moderné domácnosti a podniky spotrebúvajú energiu aj na klimatizáciu, kúrenie či elektroniku, takže úspora elektriny už nie je tak výrazná ako kedysi.
Jednou z najdiskutovanejších tém je vplyv zmeny času na zdravie. Posun o hodinu síce vyzerá ako zanedbateľný, avšak odborníci upozorňujú, že môže narušiť tzv. cirkadiánny rytmus, teda biologické hodiny človeka.
Výskumy ukázali, že krátko po prechode na letný čas môže narásť počet hospitalizácií so srdcovými problémami, pribúdajú dopravné nehody a zvyšuje sa počet pracovných úrazov. Naopak, návrat na zimný čas má o čosi menší negatívny vplyv, pretože ľudia získajú hodinu spánku navyše.
Budúcnosť zmeny času v Európe
V posledných rokoch sa téma zmeny času stala predmetom intenzívnej diskusie v Európskej únii. V roku 2019 Európsky parlament schválil návrh, aby sa od roku 2021 zmena času zrušila. Každý členský štát si mal zvoliť, či zostane pri letnom alebo zimnom čase.
Implementácia sa však odložila, pretože krajiny nedosiahli konsenzus. Dnes teda naďalej platí tradičný systém striedania letného a zimného času. Niektoré štáty by preferovali trvalý letný čas, iné zas zimný, ktorý je bližší prirodzenému slnečnému rytmu.
Ako zvládnuť prechod na letný a zimný čas?
Hoci sa posun hodín môže zdať náročný, existujú spôsoby, ako si uľahčiť adaptáciu:
- Pripraviť sa vopred – posunúť si spánkový režim o 10 – 15 minút skôr či neskôr už niekoľko dní pred samotnou zmenou,
- Dodržiavať spánkovú hygienu – ísť spať a vstávať pravidelne, vyhnúť sa kofeínu a ťažkým jedlám pred spaním,
- Využívať prirodzené svetlo – cez deň tráviť viac času na slnku, aby sa biologické hodiny rýchlejšie prispôsobili,
- Dbať na pohyb – ľahká fyzická aktivita pomáha organizmu adaptovať sa na nový rytmus.
Zmena času sa nepoužíva vo všetkých krajinách sveta. Niektoré štáty, napríklad Island, Rusko alebo Japonsko, sa rozhodli tento systém nepoužívať vôbec. Iné krajiny, ako USA či Kanada, striedanie času dodržiavajú, avšak diskusie o jeho zrušení sa vedú aj tam.
Zmena času opäť rozdelí spoločnosť na dva tábory – zástancov a odporcov. Pre jedných je posun hodín vítanou možnosťou užiť si dlhšie letné večery, pre iných zbytočnou komplikáciou, ktorá negatívne vplýva na zdravie a produktivitu.
Budúcnosť ukáže, či sa krajiny Európskej únie dokážu dohodnúť na jednotnom riešení a či sa zmena času stane minulosťou. Dovtedy však platí, že v marci posúvame hodiny dopredu a v októbri späť, a to každoročne ovplyvňuje každodenný rytmus miliónov ľudí.
