Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (GP SR) preskúmala zákonnosť postupu a rozhodnutí Ministerstva vnútra SR (MV SR) vo veciach týkajúcich sa financovania prezidentskej volebnej kampane Petra Pellegriniho v roku 2024. Výsledky tohto preskúmania zverejnil generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti. Záver prokuratúry je, že ministerstvo porušilo zákon, keď uložilo prezidentovi pokutu počas výkonu jeho funkcie, pričom zároveň nezabezpečilo všetky potrebné podklady v inom prípade súvisiacom s kontrolou kampane.
Pokuta pre prezidenta bola podľa prokuratúry nezákonná
Generálny prokurátor informoval, že Ministerstvo vnútra SR konalo v rozpore so zákonom o volebnej kampani, keď prezidentovi Petrovi Pellegrinimu uložilo pokutu vo výške 10 000 eur. Pokuta sa týkala prijatia finančných prostriedkov na osobitný účet kandidáta po zákonnej lehote. Rozhodnutie o sankcii vydalo ministerstvo 19. marca 2025, teda už v čase, keď Pellegrini zastával úrad prezidenta Slovenskej republiky.
Podľa Žilinku tým došlo k porušeniu ústavného zákazu stíhania prezidenta za správne delikty počas výkonu jeho funkcie.
Ministerstvo vnútra SR nebolo a v súčasnej dobe ani nie je oprávnené začať administratívne konanie. Dôvodom je tzv. privilégium nestíhateľnosti prezidenta Slovenskej republiky za správne delikty, ktoré má svoj ústavnoprávny základ v článku 107 Ústavy Slovenskej republiky. Táto procesná imunita prezidenta Slovenskej republiky znamená, že počas výkonu funkcie prezidenta ho nie je možné stíhať ani za správny delikt podľa zákona o volebnej kampani, ktorého by sa dopustil pred ujatím sa výkonu funkcie prezidenta Slovenskej republiky. Bude to možné až po zániku výkonu tejto ústavnej funkcie,
uviedol generálny prokurátor.
Ústavná imunita prezidenta SR a jej právny základ
Kľúčovým argumentom Generálnej prokuratúry SR je ústavné privilégium nestíhateľnosti prezidenta Slovenskej republiky. Táto procesná imunita vyplýva z článku 107 Ústavy SR, podľa ktorého prezident nemôže byť počas výkonu funkcie stíhaný za priestupky či správne delikty. Zodpovednosť je možné vyvodiť až po zániku výkonu funkcie.
Prokuratúra zároveň zdôraznila, že prezident sa tohto ústavného privilégia nemôže vzdať vlastným prejavom vôle. Znamená to, že aj keby prezident súhlasil so sankciou alebo zaplatením pokuty, správny orgán takýto postup uplatniť nesmie.
Z týchto dôvodov Generálna prokuratúra SR podala protest prokurátora, ktorým navrhla zrušiť rozhodnutie ministerstva v plnom rozsahu ako nezákonné.
Ministerstvo nepostupovalo zákonne
Preskúmanie Generálnej prokuratúry sa týkalo aj ďalšieho prípadu – možného prekročenia zákonom stanovenej sumy výdavkov na prezidentskú kampaň. V tomto prípade Ministerstvo vnútra SR nezačalo administratívne konanie, hoci podľa Žilinku existovali relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňovali podozrenie zo spáchania správneho deliktu.
Prokuratúra uviedla, že rezort vnútra nezabezpečil všetky do úvahy prichádzajúce podklady pri výkone kontroly dodržiavania zákonnosti financovania prezidentskej kampane. To znamená, že kontrolný proces neprebehol v súlade so zákonom o volebnej kampani, čím MV SR porušilo svoje povinnosti.
Napriek tomu generálny prokurátor dodal, že ministerstvo v súčasnosti nemá právomoc začať administratívne konanie voči úradujúcemu prezidentovi, avšak z iného dôvodu, ako ministerstvo pôvodne uviedlo. Tým dôvodom je práve ústavná imunita prezidenta SR, ktorá znemožňuje viesť konanie o správnom delikte počas výkonu funkcie.
Prezident Peter Pellegrini dostal pokutu v marci 2025 za to, že na osobitný účet kampane prijal finančné prostriedky po zákonnej lehote. V apríli túto pokutu zaplatil a svoje pochybenie verejne priznal. Napriek tomu Generálna prokuratúra SR zdôraznila, že ústavné pravidlá nemožno obchádzať ani dobrovoľným priznaním.
Maroš Žilinka poukázal na to, že ústavné práva a imunity majú slúžiť na ochranu funkcie prezidenta ako ústavného orgánu, nie na ochranu jednotlivca ako osoby. Ich rešpektovanie je preto povinnosťou všetkých orgánov verejnej moci.
Právne dôsledky
Preskúmanie konania Ministerstva vnútra SR má viac než len symbolický význam. Ide o potvrdenie právnej zásady, že aj vo veciach politicky citlivých musí byť zachovaná ústavnosť a zákonnosť postupu orgánov štátu. Podaný protest prokurátora bude mať za cieľ zrušiť rozhodnutie MV SR o pokute v celom rozsahu.
Celá situácia zároveň otvára širšiu diskusiu o nastavení kontrolných mechanizmov financovania volebných kampaní a o tom, ako zabezpečiť, aby sa zákony aplikovali rovnako voči všetkým kandidátom, pričom sa súčasne rešpektovali ústavné princípy.
Kauza prezidenta Petra Pellegriniho a rozhodnutia Ministerstva vnútra SR poukazuje na to, že aj v oblasti volebného práva zostáva priestor pre presnejšie uplatňovanie zákonných pravidiel. Zistenia Generálnej prokuratúry potvrdzujú, že štátne orgány musia postupovať výhradne v súlade s Ústavou SR a nemôžu konať mimo svojich právomocí.
