Zdravotné sestry sa idú súdiť: Výpoveď sestry Wagnerovej vyhlásil súd za neplatnú

Ako sa to začalo

Je všeobecne známe, že odmeňovanie lekárov, zdravotných sestier a iných zdravotných pracovníkov na Slovensku nie je ideálne. Keď sa bývalý minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) počas svojho funkčného obdobia (V období rokov 2010 až 2012) rozhodol vyriešiť tento problém prijatím selektívnej právnej úpravy s právnou silou zákona, málokto očakával takýto neslávny koniec[1]. Všetko sa to začalo vyjednávaním bývalého ministra Uhliarika s lekárskymi odbormi a Komorou zdravotných sestier a pôrodných asistentiek na Slovensku (s chvályhodným zámerom zlepšiť hmotné zabezpečenie zdravotníckych pracovníkov). Výsledkom vyjednávaní bola dohoda, na základe ktorej Ministerstvo zdravotníctvo SR predložilo do legislatívneho procesu návrh takzvaného „sesterského zákona“[2] Národná rada SR ho bez väčších zmien schválila[3].

Sesterský zákon a jeho dôsledky

Sesterský zákon zakotvil skokovité zvýšenie miezd všetkých sestier a pôrodných asistentiek v štátnych aj neštátnych zdravotníckych zariadeniach, v prvej etape už od 1. februára 2012[4]. Keďže však išlo o politické rozhodnutie jednorazového charakteru, spôsobilo to pomerne vysoký nárast mzdových nákladov neštátnych zdravotníckych zariadení a následné protiopatrenia zamestnávateľov neraz aj za hranicou zákona. Minister Uhliarik sa svojho času pre denník Sme vyjadril, že z rezervy štátneho rozpočtu a z úspor v liekovej politike dokáže len v roku 2012 ušetriť najmenej 90 miliónov EUR, ktorými pokryje nárazové zvýšenie platov zdravotných sestier[5].

V praxi sa však ukázalo, že minister do zvýšených mzdových nárokov v zdravotníctve nezahrnul zdravotné sestry a pôrodné asistentky v neštátnych zdravotníckych zariadeniach a všetky zmienené finančné prostriedky cez zdravotné poisťovne odtiekli do štátnych a verejnoprávnych zdravotníckych zariadení[6]. Štátne zdravotnícke zariadenia následne upravili pracovné zmluvy podľa ustanovení „sesterského zákona“ tak, že im v niektorých prípadoch jednorazovo zvýšili mzdy až o 60%[7].

Na Slovensku je to tak

Aj keď nemožno všetkých podnikateľov v zdravotníctve hádzať do jedného vreca, predsa v zdravotníckom biznise na Slovensku je badateľná tendencia konsolidovať náklady najmä tlakom na položku mzdových nákladov[8]. A toto je aj prípad zdravotnej sestry Denisy Wagnerovej, ktorá sa stala ich obeťou. Už v marci 2012 ju totiž zamestnávateľ nútil k podpisu dodatku k pracovnej zmluve, čím by však došlo k zmene pracovnej náplne, a tým aj k podstatnej zmene pracovnej zmluvy v zmysle ustanovení Zákonníka práce (ďalej len „ZP“)[9]. A čo konkrétne išlo?  

Ak by súhlasila a dodatok podpísala, od 15. marca 2012 by pracovala na polovičný úväzok ako zdravotná sestra a na polovičný úväzok ako administratívna pracovníčka[10]. Tým by však prestala byť riadnou a plnohodnotnou členkou Slovenskej komory zdravotných sestier a pôrodných asistentiek a už by sa na ňu nevťahovalo zvyšovanie miezd podľa sesterského zákona[11]. Z ľudského hľadiska je pochopiteľné, že takýto postup odmietla, v každom prípade jej to však spôsobilo problémy v práci. Zamestnávateľ totiž náhle rozhodol o organizačných zmenách na Internom oddelení a Neurologickom oddelení vo Všeobecnej nemocnici v Žiari nad Hronom k 1. aprílu 2012 s tým, že práve pani Wagnerová pre prebytočnosť dostala výpoveď podľa ustanovení § 61 ZP a nasl[12].

Pyrrhovo víťazstvo pani Wagnerovej

V dôsledku toho zostala Denisa Wagnerová po uplynutí trojmesačnej výpovednej doby (podľa ustanovení § 62 ZP)[13] od 1. júla 2014 bez práce[14]. Ešte v roku 2012 sa obrátila na Okresný súd v Žiari nad Hronom so žalobou o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Podľa portálu Aktuality sa súd s jej argumentáciou stotožnil s tým, že výpoveď pani Wagnerovej nebola daná z platného právneho dôvodu a jej pracovný pomer naďalej trvá[15]. Môže ísť o akt pomsty, keď medzi prvými prepustenými pri organizačných zmenách bola práve Wagnerová potom, ako odmietla podpísať dodatok k pracovnej zmluve a vzdať sa časti svojich práv, ktoré jej patria podľa Zákonníka práce[16] a sesterského zákona[17].

Okresný súd v Žiari nad Hronom dal za pravdu žalobkyni aj preto, že inkriminovaná organizačná zmena trvala len tri mesiace (od 1. apríla 2012 do 1. júla 2012), teda počas plynutia výpovednej doby pani Wagnerovej[18]. Aj tak však Denisa Wagnerová v konečnom dôsledku vyznela ako smutný hrdina, ktorý dosiahol Pyrrhovo víťazstvo. Pre zlé vzťahy so zamestnávateľom sa totiž neplánuje vrátiť do žiarskej nemocnice a nárokuje si len náhradu mzdy a finančnú kompenzáciu za neoprávnené a diskriminačné prepustenie: „Keby som sa vrátila do práce, nebolo by to dobré ani celkovo pre mňa, ani pre moje kolegyne. Teším sa, že som si našla novú prácu.“[19]