Regulácia virtuálnych mien na Slovensku z pohľadu daní a účtovníctva
Dňa 20.06.2018 bola v NR SR schválená novela Zákona o dani z poistenia, v rámci ktorej sa novelizoval aj Zákon o dani z príjmov a účtovníctve práve pre oblasť zdaňovania a účtovania virtuálnych mien. Napriek tomu zostáva v SR množstvo oblastí, ktoré aj schválená právna úprava stále nepokrýva.
Ako príklad treba uviesť, že ani schválená novela nerieši možný pokles trhovej hodnoty virtuálnych mien. „Z praxe máme množstvo prípadov, kedy daňovník deklaruje príjem z dôvodu, že vymenil napr. bitcoin za inú virtuálnu menu, ktorú ocenil trhovou hodnotou v čase výmeny. Do konca roka však získaná virtuálna mena absolútne stratila na hodnote a takýto daňovník v podstate zdaňuje a zodvodňuje príjem, ktorý v realite ani nezískal,“ uvádza Peter Pašek, Partner poradenskej spoločnosti Accace. „Podľa nášho názoru by sa mal zdaňovať vždy len prírastok na majetku daňovníka. V spomínanom prípade však ku žiadnemu prírastku nedošlo. Určite by teda bolo vhodné zákonne upraviť, aby sa za zdaniteľný príjem nepovažovala výmena jednej virtuálnej meny za inú, ale až výmena virtuálnej meny za fiat menu, resp. za obstaranú službu, resp. majetok,“ dopĺňa P.Pašek.
Schválené zmeny neupravujú zároveň ani problematiku ICO (pozn. Initial coin offering) „emitenta“ virtuálnej meny. V súčasnosti nie je exaktne účtovne a ani daňovo upravené ako takto získané virtuálne meny, resp. fiat meny (pozn. pri výmene za vlastné tokeny), na rozbeh predmetného projektu má prijímateľ účtovať a daňovo posúdiť. Aj z tohto dôvodu sa slovenskí daňovníci rozhodujú pre realizáciu ICO svojich projektov riešiť cez spoločnosti založené mimo SR. Je to škoda, keďže ak sa úspešnosť projektu potvrdí, spravidla sa jedná spoločnosti, ktoré dokážu generovať obrovské zisky, z ktorých následne budú platiť „korporátne“ dane mimo SR.
„Ďalší problém vidíme napríklad aj v znení Zákona o dani z príjmov a Zákona o účtovníctve pri oceňovaní virtuálnych mien získaných ťažbou. Nie je úplne zrejmé, ako a čo účtovať v momente, kedy tzv. „miner“ získa odmenu za svoju prácu a to do času, kým danú virtuálnu menu nevymení za inú virtuálnu menu, resp. ju odplatne vymení, prípadne si za ňu obstará iný majetok resp. službu,“ dopĺňa P.Pašek.
Problematika tzv. forku s ohľadom na dane
„Jedným z aktuálnych problémov v súvislosti so zdaňovaním kryptomien, je aj problematika tzv. „forku“, a to najmä v podobe vzniku tzv. novej kryptomeny,“ uvádza P. Pašek. Ako príklad môžeme uviesť napríklad Bitcoin Cash, ktorý vznikol „odštiepením“ od Bitcoinu. Prakticky do momentu odštiepenia majú obe virtuálne meny spoločný blockchain. Momentom odštiepenia už však oba blockchainy na obe virtuálne meny idú vlastným životom. Čo je však dôležité, v momente odštiepenia získal každý držiteľ Bitcoinu rovnaké množstvo Bitcoin Cash.
„Takýmto odštiepením vznikla nová virtuálna mena, ktorú vlastní veľké množstvo ľudí, čo je výhoda najmä v prípade vstupu na burzu. V porovnaní s klasickým ICO je to často lacnejšia alternatíva. Problémom v taktom prípade sú však dane,“ vysvetľuje P. Pašek. Zákon o dani z príjmov neupravuje ako s takto bezodplatne obstaranými virtuálnymi menami naložiť.
„Máme za to, že by sa malo postupovať podobne ako pri zdanení príjmov z predaja virtuálnej meny nadobudnutej ťažením. Za moment vzniku zdaniteľného príjmu by sme považovali až moment realizácie predaja takto nadobudnutej virtuálnej meny. Prakticky je to teda až moment, kedy danú virtuálnu menu daňovník vymení za majetok, inú virtuálnu menu, za poskytnutie služby alebo v prípade tzv. odplatného prevodu. Samozrejme v predmetnom prípade nie je možné uplatniť žiadne výdavky na obstaranie danej virtuálnej meny, keďže jej obstaranie v čase tzv. „forku“ bolo bezodplatné,“ upozorňuje P.Pašek.
Vznik ETF na virtuálne meny a oslobodenie od dane
Jedným z aktuálnych trendov je vznik tzv. ETF na virtuálne meny. Svoj názov si prevzali od tzv. ETF fondov, t.j. investičných fondov obchodovaných na burzách, ktorých účelom je len držba určitého koša podkladových finančných inštrumentov spravidla kopírujúcich vývoj indexu teda trhu.
Na rozdiel od ETF obchodovaných na bežných burzách nejde v prípade ETF na virtuálne meny o cenné papiere, ale o tokeny, ktorých hodnota sa odvíja od koša virtuálnych mien spravidla tvoreného bitcoinom a inými altcoinami.
„Pri predaji takýchto ETF na virtuálne meny, nie je správne považovať ich za cenné papiere, a teda v prípade ich držby počas doby dlhšej ako jeden rok uplatniť oslobodenie od dane z príjmov, tak ako sa často s takýmto názorom stretávam v praxi. Dokonca by stálo za rozbor, či v prípade takéhoto tokenu je možné hovoriť o virtuálnej mene, keďže sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebude jednať o platobný prostriedok. Obdobne to platí aj o väčšine tokenoch bežiacich na štandardne ERC20,“ upozorňuje P.Pašek.
Kedy podlieha príjem z obchodu virtuálnych mien na tzv. „kryptomenových“ burzách zdaneniu
Čo sa týka kryptomenových búrz, treba si vždy preveriť, či výmena jednej virtuálnej meny za druhú je zaznamená cez adresy peňaženiek obchodujúcej osoby v oboch blockchainoch. Ak áno, treba zdaňovať príjem z každej takejto výmeny.
„Ak výmeny prebiehajú na adresách burzy, tak pre daňovníka bude podľa nášho názoru rozhodujúci moment, kedy si prevedie peniaze na fiat menu, resp. do svojej peňaženky pre príslušnú virtuálnu menu. Treba však upozorniť, že predmetnú problematiku Zákon o dani z príjmov exaktne nerieši,“ dopĺňa P. Pašek.
Zdroj: Accace
