Úvod
Jedným zo scudzovacích právnych úkonov, na základe ktorého je možné nadobudnúť vlastnícke právo k majetkovej hodnote, je zámenná zmluva. Ide o zmluvný typ, ktorého úprava v § 611 Občianskeho zákonníka predstavuje lex generalis pre všetky súkromnoprávne vzťahy. Právna úprava neustanovuje pre tento zmluvný typ žiadne špecifické podmienky a v zásade len odkazuje na primerané použitie ustanovení o kúpnej zmluve. Čo je teda jej odlišujúcim znakom?
Pojmové znaky zámennej zmluvy
Pojmovým znakom zámennej zmluvy, ktorý ju zároveň odlišuje od ostatných scudzovacích zmlúv, je zámena vecí za inú vec. Ako to je s hodnotu zamieňaných vecí z hľadiska ich ekvivalencie? Zdá sa, že zákonná úprava lex generalis výslovnú odpoveď nedáva, takže pri hľadaní odpovede zrejme budeme musieť siahnuť po všeobecných princípoch a zásadách, na ktorých súkromné právo spočíva.[1]
Podľa Dulákovej zamieňané veci nemusia mať ekvivalentnú hodnotu, keď uvádza, že zákon nevylučuje, aby si strany vyrovnali hodnotu vecí v peniazoch. No zároveň dodáva, že na zámennú zmluvu obsahujúcu takéto dojednanie sa bude hľadieť ako na zmiešanú zmluvu v zmysle § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka.[2] Na peňažné plnenie by sa potom mali aplikovali ustanovenia o kúpnej zmluve.
Skutočnosť, že zamieňané veci nemusia mať ekvivalentnú hodnotu, podporne vyplýva aj z toho, že dojednanie o hodnote zamieňaných vecí nie je obligatórnou náležitosťou zámennej zmluvy.[3] Takéto dojednanie však možno zmluvným stranám len odporučiť z dôvodu zjednodušenia výpočtu daňovej povinnosti.
Ak vychádzame zo všeobecne akceptovaného právneho názoru o tom, že zamieňané veci nemusia mať ekvivalentnú hodnotu, ako pristupovať k nerovnocenným zámenám, ktoré sa vzhľadom na hodnotu zamieňaných vecí približujú k darovaniu?
Ako sme naznačili vyššie slovenská právna veda považuje pojmový znak bezodplatnosti plnenia, a teda darovania, za splnený v prípade, ak nevzniká žiadna povinnosť poskytnúť akékoľvek majetkové plnenie za dar. Takýto záver teda zdá sa v našom právnom prostredí vylučuje úvahy o tom, že by sa na zámennú zmluvu mohlo za určitých okolností pozerať ako na zmiešanú zmluvu, kde by na scudzenie veci v rozsahu prevyšujúcej hodnoty hľadelo ako na darovanie.
Bezodplatnosť v. neekvivalentné plnenia v zahraničných právnych úpravách
Francúzska právna veda dospela k záveru, ktoré za určujúce pri posudzovaní bezodplatnosti plnenia považuje porovnanie hodnôt. Preto francúzski autori považujú za darovanie napríklad plnenie naturálnej obligácie. Naopak, nemecké ponímanie bezodplatnosti je pomerne reštriktívne a v plnej miere rešpektuje autonómiu vôle zmluvných strán. Dôsledkom toho je, že nemecké právo umožňuje uzavrieť dohodu, predmetom ktorej bude zámena nerovnocenných plnení a nepôjde o darovanie (ani čiastočne).
Záver
Hoci ekvivalentnosť hodnôt nie je pojmovým znakom zámennej zmluvy, bude potrebné v každom jednotlivom prípade skúmať skutočnú vôľu zmluvných strán. Pôjde o skúmanie vzájomného vzťahu princípu autonómie vôle zmluvných strán so zákonným zákazom obchádzania zákona, či simulácie právneho úkonu, najmä v tých prípadoch, kde nepomer medzi hodnotami zamieňaných vecí bude zásadný.
Poznámky pod čiarou:
[1] Pre úplnosť dodávame, že nasledujúce úvahy sa týkajú zámenných zmlúv, ktorých predmetom nie je poľnohospodársky pozemok, nakoľko zákon č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v znení neskorších predpisov obsahuje lex specialis úpravu k náležitostiam a podmienkam zámennej zmluyv.
[2] DULÁKOVÁ, J. D. - DULÁK, A. – JURČOVÁ, M.: Zmluvy o prevode vlastníctva. Kúpna a zámenná zmluva, spotrebiteľská kúpna zmluva, darovacia zmluva. S komentárom. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 234.
[3] Poznámka autora: Ani pre prevode nehnuteľného majetku nie je hodnota obligatórnou náležitosťou zámennej zmluvy. Povinnosť predkladania znaleckého ohodnotenia prevádzaných nehnuteľností bola z katastrálneho zákona vypustená novelou č. 384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15. 10. 2008.
