Táto podmienka platí po poslednej novele aj pre záložné právo založené na základe schválenej dohody dedičov, rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu ako aj zákonného záložného práva. Registrácia je totižto forma zverejňovania existencie záložného práva, upozorňujúca tretie osoby na fakt, že dlžník poskytoval veriteľovi prednostné práva na určitú časť svojho majetku. V prípade, ak je tento majetok registrovaný v niektorom z osobitných registroch (napr. nehnuteľnosti, lode, akcie), registrácia záložného práva sa uskutoční v príslušných osobitných registroch. Pri posesórnych záložných právach musí byť záloh odovzdaný do úschovy záložnému veriteľovi alebo tretej osobe, pričom strata držby zálohu na strane záložcu sa považuje za primerané zverejnenie záložného práva, aj keď registrácia by bola možná a zároveň žiadanejšia aj v tomto prípade. Uvedený spôsob vzniku záložného práva má však v porovnaní s jeho registráciou jednu nevýhodu, a tou je skutočnosť, že ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním veci, pre účely uspokojenia veriteľov majú prednosť registrované záložné práva, a to podľa poradia ich registrácie a až potom nastupuje posesórny záložný veriteľ.
Záložné právo teda vzniká dňom jeho registrácie v uvedenom registri s tým, že predmet zálohu zostáva aj počas trvania záložného práva u záložcu a tento ho môže naďalej užívať zvyčajným spôsobom. Záložné právo sa podľa § 151e ods. 1 OZ registruje v Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadenom podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vedie Notárska komora Slovenskej republiky ako súčasť Centrálneho informačného systému, ak sa podľa zákona neeviduje záloh v osobitnom registri. V Notárskom centrálnom registri záložných práv sa tak registrujú záložné práva ku hnuteľným veciam, okrem prípadov, keď záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy. Avšak aj takto vzniknuté záložné právo môže (nemusí) byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované v registri záložných práv. V prípade, ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v písomnej forme, sa ale ešte pred registráciou záložného práva vyžaduje písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy, podpísané záložcom a záložným veriteľom (§151e ods. 5 OZ.). Taktiež sa tu registrujú záložné práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu sa pritom vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri, ak to zákon vyžaduje (§ 151f ods. 1 OZ.). Notársky centrálny register záložných práv je verejný register prístupný na vyhľadávanie aj prostredníctvom internetu. Má informatívnu povahu, t.j. neosvedčuje platnosť záložného práva, ktorá tak nemôže byť registráciou odstránená. Registráciu vykonáva ktorýkoľvek notársky úrad. Ktokoľvek má právo od notára žiadať, aby mu zistil a oznámil požadované údaje z registra za podmienky, že identifikuje záložcu. Notár následne o zistenej skutočnosti vydáva výpis z registra. V registri sa vykonávajú aj zmeny údajov, začatie výkonu záložného práva a výmaz v registri záložných práv.
Ak je predmetom zálohu nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor, záložné právo vzniká zápisom v katastri nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z.z. katastrálny zákon. Záložné právo k niektorým právam alebo k iným majetkovým hodnotám tvoriacim predmet priemyselného vlastníctva vzniká jeho registráciou v osobitnom registri (napr. v patentovom registri podľa zákona č. 435/2001 Z.z. patentový zákon, v registri ochranných známok podľa zákona č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach). Na vznik záložného práva k podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, avšak na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu sa pritom vyžaduje aj registrácia v osobitnom registri, ak to zákon vyžaduje. Preto, ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z neho (z jeho časti) ako celku iba za predpokladu, že záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo jeho časti.
Osobitným prípadom, ktorý nastáva v prípade zriadenia záložného práva zriedka je, ak predmet zálohu vznikne v budúcnosti alebo závisí od splnenia podmienky. V tomto prípade sa okamih vzniku záložného práva rozlišuje v závislosti od toho, či sa záložné právo registruje v Notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v osobitnom registri (napr. v katastri nehnuteľnosti, patentovom registri a pod.). V prvom prípade vznikne záložné právo jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Ak sa podľa zákona vyžaduje registrácia v osobitnom registri, zapisuje sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom. Uvedené ustanovenia majú význam predovšetkým v oblasti hypotekárneho trhu, keď umožňujú zapísať záložné právo k nadobúdanej nehnuteľnosti súčasne so zápisom vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti v prospech záložcu.
