Žaloba v civilnom procese

S účinnosťou Civilného sporového poriadku nastali podstatné zmeny v inštitúte žaloby. Pozrime sa aké.

JUDr. Alexandra Podivinská 29. 09. 2016 2 min.

    Žaloba

    Inštitút žaloby v sporovom konaní vyjadruje jednu z najpodstatnejších zásad sporového konania, ktorou je dispozičná zásada. Novinkou je, že ustanovenie § 130  zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“), zavádza definíciu žaloby:

    • „Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.“

    Koncentrácia nového sporového konania sa prejavuje v náležitostiach žaloby. Strana, ktorá žalobu podáva, musí okrem všeobecných náležitostí uviesť označenie strán, pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. CSP umožňuje súdu sankcionovať tú stranu sporu, ktorá úmyselne uviedla v konaní nepravdivé tvrdenia. Pôjde o prípady, kedy súd nebude prihliadať na jej tvrdenia. Rovnako, nie je možné, aby strana na miesto opísania rozhodujúcich skutočností len odkázala na označené dôkazy. Následkom nedodržania týchto zákonných podmienok stranou sporu môže byť totižto až strata sporu a neúspešnosť jeho podania.

    Druhy žalôb

    Pôvodná právna úprava je v tejto časti značným spôsobom modifikovaná. Ustanovenie § 132 CSP obsahuje nasledovný demonštratívny výpočet druhov žalôb:

    Prostredníctvom žaloby možno trvať na tom, aby sa rozhodlo

    1. o splnení povinnosti – z dôdovnej správy k CSP vyplýva, že podľa zákonodarcu nemá zmysel špecifikovať v hypotéze právnej normy z čoho povinnosť vyplýva,

    2. o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu – novinka spočíva v rozlišovaní uvedených žalôb,

    3. o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pokiaľ vyplýva z osobitného predpisu - cieľom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nezmyselné žaloby, ktoré môžu vyvolať ďalšie spory a účelu určovacej žaloby sa míňajú,

    4. o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu – týmito sú napríklad zákon o dobrovoľných dražbách, Zákonník práce.

    Zjavne nedôvodná žaloba

    CSP obsahuje nový procesný úkon – vypočutie žalobcu a to v súvislosti s podaním zjavne nedôvodnej žaloby. K tomuto pristúpi súd vtedy, ak bude mať na základe skutočností uvedených v žalobe zato, že podaná žaloba je zjavne nedôvodná. Za týmto účelom môže súd žalobcu vyzvať na späťvzatie žaloby.