Základné princípy
Zákonodarca v Dôvodnej správe k CMP zdôrazňuje, že základné princípy obsiahnuté v tomto predpise sú rovnocenné a ich poriadie v rámci predpisu nevyjadruje ich dôležitosť. Základné princípy tvoria rámec výkladových pravidiel a budú sa aplikovať subsidiárne nielen na sporové konanie, ale aj mimosporovú agendu a správne súdnictvo. Medzi nové princípy môžeme uviesť nasledovné:
princíp priorizácie súdu znamená, že ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva v určitej veci konať a rozhodnúť, všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv v oblasti hmotného práva budú spadať do právomoci súdu,
princíp právnej istoty,
aplikácia objektívneho teleologického výkladu v sporovom konaní, ktorý sa považuje za jeho základné interpretačné pravidlo,
výkladové pravidlá analógia legis a analógia iuris sú obsiahnuté v čl. 4 CSP, kde je premietnutý aj princíp zákazu odopretia spravodlivosti,
princíp reformatio in peius sa bude aplikovať pri podaní opravného prostriedku. Jeho podanie nemôže zhoršiť postavenie toho, kto opravný prostiedok podal. Uplatní sa aj pri zrušení rozhodnutia a vrátení veci súdu nižšieho stupňa. Ak podajú odvolanie obe strany sporu, tento princíp sa nebude uplatňovať.
V novom sporovom konaní sa priorizuje procesná aktivita sporových strán. CSP sa vyvarúva ustanovovaniu zákonných lehôt pre sudcu a v súlade s princípom arbitrárneho poriadku umožňuje sudcovi koncentrovať určité procesné úkony strán a sankcionovať nedodržanie ním ustaovených procesných lehôt vo forme procesnej preklúzie, t.j. straty možnosti vykonať požadovaný úkon.
Právomoc súdov v CSP
V ust. § 3 CSP je obsiahnutá všeobecná a obligatórna zúžená právomoc súdov. V nasledujúcom ustanovení § 4 CSP je vyjadrená rozšírená právomoc súdov. Ustanovenia § 5-8 CSP je upravená alternatívna zúčená právomoc civilných súdov, pod názvom Právomoc rozhodcovského súdu. Táto sa uplatní za predpokladu, že žalovaný uplatnil námietku najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Následne súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.
V súvislosti s podmienkami skúmania právomoci súdom platí, že ak súd dospeje k záveru, že uvedená právna vec nepatrí do jeho právomoci a zároveň nedokáže dostatočne určitým spôsobom indikovať iný príslušný orgán ochrany práva, má povinnosť túto vec prejednať a rozhodnúť. V tejto situácii sa prejavuje uplatnenie princípu v zmysle čl. 4 CSP a to zákaz odopretia spravodlivosti. Novinku predstavuje aj zriadenie kompetenčného senátu na Najvyššom súde SR pri vzniku kompetenčného konfliktu.