Všeobecná a osobitná forma zabezpečenia záväzkov
Podľa účinnej a platnej právnej úpravy rozoznávame všeobecnú a osobitnú formu zabezpečenia záväzkov. Samotné sankcie a konkrétna možnosť domáhať sa súdnej ochrany svojich práv, čo ex lege slúži ako možnosť ochrany v prípade nesplnenia záväzkov, treba chápať v rovine všeobecnej. Normy záväzkového práva, ktoré umožňujú všeobecné zabezpečenie záväzkov sú posilnené osobitnými formami zabezpečenia záväzkov. „Takýto zabezpečovací vzťah má povahu vedľajšieho (akcesorického) záväzku. Akcesorita sa prejavuje predovšetkým v tom, že takýto záväzok nemôže vzniknúť a existovať bez hlavného zaisťovacieho záväzku.“[1] Ide o zabezpečovacie právne inštitúty, ktoré sú upravené komplexne alebo doplnkovo, najmä v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Obidva tieto súkromnoprávne kódexy majú rovnakú právnu silu, ale ich stupeň všeobecnosti je odlišný. Kým Občiansky zákonník (lex generalis) tvorí základ súkromného práva, tak Obchodný zákonník (lex specialis) upravuje iba špecifické vzťahy späté s obchodovaním a podnikateľským prostredím.
Aké sú štyri základné funkcie zabezpečenia záväzkov?
Štyri uvedené funkcie, ktoré najmä posilňujú postavenie veriteľa, sa neuplatňujú v rovnakej miere vzhľadom na odlišnosť úpravy osobitných foriem zabezpečenia záväzkov. Zabezpečovacie právne inštitúty vznikli najmä pre svoj účel, ktorý možno zhrnúť a vyjadriť v podobe základných funkcií, ktorými sú:
- zabezpečovacia funkcia - vyjadrená vo forme istoty na strane oprávneného subjektu. Je výhodou pre veriteľa, keď si je istý do splatnosti záväzku, že v prípade nesplnenia záväzku dlžníka bude jeho pohľadávka uspokojená z akcesorického záväzku.
- preventívna funkcia - pokiaľ zabezpečovacia funkcia sa pripisuje v prospech veriteľa, tak táto ďalšia z funkcií osobitných foriem zabezpečenia záväzkov pôsobí najmä voči dlžníkovi. Jej podstatou je reálne zabezpečiť záväzkovú povinnosť, čím upevňuje postavenie veriteľa, a zároveň vedie dlžníka k zodpovednému plneniu svojej povinnosti tak, aby neboli ohrozené zaujmi veriteľa. Ak bola splnená zabezpečovacia funkcia, prevencia bola úspešná.
- reparačná funkcia - oprávňuje veriteľa po splatnosti záväzku uspokojiť svoju pohľadávku subsidiárne z majetku dlžníka, alebo náhradného dlžníka, ak preventívna funkcia nebola naplnená. To znamená, že dlžník sa nesprával tak, aby splnil zabezpečenú povinnosť riadne a včas.
- represívna funkcia - zriedkakedy sa uplatňuje represívna funkcia, ktorá predstavuje formu trestu za porušenie povinnosti.[2]
Zásady zabezpečovacích právnych inštitútov
Zabezpečovacie právne inštitúty majú povahu akcesorickú a subsidiárnu. Tieto dve zásady, zásada akcesority a zásada subsidiarity, sú signifikantné pre zabezpečenie záväzkov, avšak nemajú rovnomerné uplatnenie pretože:
- zásada subsidiarity sa uplatní v prípade, ak hlavný záväzok nie je možné realizovať, kedy sa podporne uplatní vedľajší zabezpečovací záväzok, ktorý zabezpečuje iná osoba ako dlžník,
- zásada akcesority predstavuje existenčnú závislosť záväzku zabezpečovacieho od záväzku zabezpečovaného. Pokiaľ nevznikne hlavný záväzok nemôže vzniknúť záväzok vedľajší. Pri zániku spravidla platí to isté.
Vznik zabezpečovacieho záväzku
Zabezpečovacie prostriedky vznikajú buď z dohody – dvojstranného právneho úkonu (napr. zmluvná pokuta) alebo z jednostranného právneho úkonu (napr. písomné uznanie záväzku). Takisto vznikajú na základe zákona, ako príklad je možné uviesť zádržné právo k zásielke.
Právna úprava zabezpečovacích inštitútov
Zabezpečovacie právne inštitúty sú upravené najmä v ôsmej časti, v prvej hlave, v piatom oddiele v Občianskom zákonníku. Vo svojej tretej časti, v prvej hlave a v šiestom diele upravuje zabezpečenie záväzku aj Obchodný zákonník.
Občiansky zákonník
Občiansky zákonník upravuje zabezpečovacie právne inštitúty v takomto poradí:
- záložné právo (§ 151- § 151me),
- zádržné právo (§ 151s- § 151v),
- zmluvná pokuta (§ 544- § 545a),
- ručenie (§ 546- § 550),
- dohoda o zrážkach zo mzdy a iných prímov (§ 551),
- záložná zmluva (§ 552),
- zabezpečenie záväzkov prevodom práva (§ 553- § 553e),
- zabezpečenie postúpením pohľadávky (§ 554),
- zábezpeka (§ 555-§ 557)
- uznanie dlhu (§ 558).
Obchodný zákonník
Obchodný zákonník upravuje výslovne iba štyri nasledujúce zabezpečovacie inštitúty:
- zmluvná pokuta (§ 300 - § 302),
- ručenie (§ 303 - § 312),
- banková záruka (§ 313 - § 322),
- uznanie záväzku (§ 323).
Zádržné právo nie je bližšie upravené v Obchodnom zákonníku, avšak aj dnes obsahuje tento kódex úpravu zákonného vzniku zádržného práva pri jednotlivých zmluvných typoch, ako je napríklad už spomínané zádržné (retenčné) právo k zásielke upravené v ustanoveniach o zasielateľskej zmluve.
