Podiel výdavkov na výskum a vývoj sa v mnohých krajinách Európy od roku 2004 zvýšil, napriek tomu iba málo členských štátov splnilo v roku 2013 cieľovú úroveň 3 % HDP. Slovensko minulý rok vyčlenilo na výskum a vývoj 0,83 % HDP, čím sa posunulo od úrovne 0,5 % HDP v roku 2004. Napriek tomu, je však naša úroveň výdavkov na výskum a vývoj stále veľmi nízka v porovnaní so susednými štátmi. Bližšie k cieľu EÚ sú napríklad Rakúšania, Česi, Maďari aj Poliaci. V Česku boli vlaňajšie výdavky na výskum a vývoj viac ako dvojnásobné, na úrovni 1,9 % HDP. Keď si však pozrieme východiskovú pozíciu krajín V4 v roku 2004, slovenský nárast je spolu s tým českým najvyšší.
Priemer EÚ bol vlani taktiež ešte pod hranicou troch percent (2,0 %). Najmenšie výdavky na výskum a vývoj oproti domácemu HDP minulý rok zaznamenali v Rumunsku, iba 0,4 % HDP. Naopak, priemer únie ťahali nahor severské členské štáty – Fínsko (3,3 % HDP), Švédsko (3,2 %) a Dánsko (3,1 %), ktoré jediné splnili 3-percentný cieľ. Za nimi nasledovali Nemecko a Rakúsko.
Viac ako 3 % HDP dáva na výskum a vývoj aj Švajčiarsko, ktoré nie je členom EÚ. Minulý rok vyčlenilo na výskum a vývoj 3,1 % HDP. Výdavky USA sú taktiež vyššie ako priemer EÚ (2,8 % HDP).
Štruktúra výdavkov na výskum a vývoj sa na Slovensku mierne zmenila oproti roku 2004. Podľa Eurostatu klesol podiel vládneho sektora na výdavkoch oproti roku 2004 z 30 % na 20 %, kým podiel vysokých škôl sa zvýšil z 20 % na 33 %.
Firmy sa podieľajú takmer na polovici slovenských výdavkov na výskum a vývoj, pričom ich podiel ostal podobný ako v roku 2004. Vyšší podiel podnikateľského sektora na výdavkoch na výskum a vývoj vnímame pozitívne, keďže v tomto sektore je zvyčajne návratnosť projektov hodnotená prísnejšie. V Eurozóne je tiež podiel súkromných zdrojov na výskume a vývoji najvyšší. Samozrejme, kvalitný výskum môže byť priamo dotovaný aj z iných zdrojov, vládnych či univerzitných.
V zahraničí mnohokrát fungujú partnerstvá a konkrétne financovanie výskumných projektov univerzít a výskumných centier súkromnými spoločnosťami. Na Slovensku by odstránenie bariér vo forme zákonných uznesení ako aj daňové zvýhodnenia mohli podporiť takéto financovanie výskumu.
Okrem podielu výdavkov na výskum a vývoj na HDP je potrebné sa pozrieť aj na štruktúru a kvalitu týchto výdavkov. V každom prípade je však vhodné podporovať kvalitné výskumné a vývojové aktivity, ktoré sú potrebné pre dlhodobý vývin ekonomík.
