Podľa ustanovenia § 276 Trestného zákona sa za trestný čin považuje situácia, ak páchateľ skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie vo výške vyššej ako 266 eur. Pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je nevyhnutný úmysel páchateľa. Ten je vo vyššie uvedenom prípade nespochybniteľný. Objektívnou stránkou, teda samotným trestným konaním je skrátenie dane alebo poistného, pričom škoda prevyšuje sumu 266 eur. Vo vyššie uvedenom prípade dochádza k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom týmto porušením by zároveň došlo k škode na verejných statkoch vo výške 400 eur. Je toto trestný čin skrátenia dane a poistného?
Predstavte si, že vlastníte dve spoločnosti, pričom prvá spoločnosť má zisk 1 500 eur („Zisková spoločnosť“) a druhá stratu 1 500 eur („Stratová spoločnosť“). Stratová spoločnosť vlastní automobil v trhovej hodnote 1 500 eur, ktorý predá Ziskovej spoločnosti za 1 500 eur, pričom tá automobil vôbec nepotrebuje a k predaju dochádza len z dôvodu zníženia daňovej povinnosti Ziskovej spoločnosti. Po tomto prevode tak máte dve spoločnosti s nulovým ziskom a žiadnou daňovou povinnosťou.[1] Predpokladajme, že úmysel je preukázaný. Je toto trestný čin skrátenia dane a poistného?
Čo v prípade, ak automobil má trhovú hodnotu 750 eur a jeho predajná cena vo výške 1 500 eur tak bola určená len kvôli vyhnutiu sa daňovej povinnosti? A ak vymeníme automobil za obyčajnú ceruzku v hodnote 1 500 eur, ktorej trhová hodnota v papiernictve je 1 euro? A čo v prípade, ak k fyzickému odovzdaniu ceruzky alebo automobilu kupujúcemu vôbec nedôjde?
Dnes sú moderné tzv. „jednoosobové s.r.o.“, kde jedna osoba vystupuje ako spoločník, konateľ a častokrát aj zamestnanec tejto spoločnosti. Zoberme si príklad, kde vlastníte jednu takúto spoločnosť, ktorá poskytuje IT služby a jej mesačné tržby sú v priemere 10 000 eur. Keďže spoločnosť má nízke náklady, jej celkový ročný zisk pred zdanením je 100 000 eur. Z dôvodu vysokých odvodov sa v takejto spoločnosti sami zamestnávate na minimálnu mzdu a ako konateľ si odmenu nevyplácate. Podľa navrhovaného znenia § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov sa má do základu dane tejto „jednoosobovej s.r.o.“ počítať tiež hodnota rozdielu medzi cenami (podmienkami), o ktorý sa ceny alebo podmienky v tzv. kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných nekontrolovaných transakciách. Hodnota tohto rozdielu potom znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu. Prakticky povedané, v tomto prípade by to bol rozdiel medzi vyplácanou minimálnou mzdou a trhovou hodnotou práce zamestnanca, ktorá je násobne vyššia ako minimálna mzda. Ak minimálna mzda bola zvolená s úmyslom vyhnúť sa plateniu vyšších odvodov, môžeme toto považovať za trestný čin alebo to je len administratívny delikt? A ide vôbec o porušenie zákona?
Hranice medzi daňovou optimalizáciou, agresívnou daňovou optimalizáciou a trestným činom skrátenia dane a poistného nie sú jednoznačne vytýčené. Ak tieto hranice nie sú v zákone presne definované, je úlohou súdov vo svojej rozhodovacej praxi tieto hranice v jednotlivých prípadoch stanoviť. Pri posudzovaní týchto hraníc je rovnako dôležitá úloha daňového právnika, ktorý môže svojim klientom rovnako pomôcť tieto hranice určiť.
Poznámky pod čiarou:
[1] Daňové licencie pre účely tohto príkladu neberieme do úvahy.
