Kedy a ako zanikajú práva zodpovedajúce vecnému bremenu
Zánik vecného bremena predstavuje obnovenie plného rozsahu vlastníckeho práva vlastníka zaťaženej veci. Vecné bremeno ako vecné právo k cudzej veci svojou povahou obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech iného subjektu. Ak dôjde k zániku tohto obmedzenia, pôvodne limitované vlastnícke právo sa stáva opäť neobmedzeným a plnohodnotným. Vecné bremeno môže v zmysle zákona zaniknúť rôznymi spôsobmi:
- Zánikom oprávnenej osoby (pri osobných vecných bremenách),
- Zánikom nehnuteľnosti, ktorá bola zaťažená,
- Dohodou strán,
- Rozhodnutím súdu,
- Uplynutím doby, na ktorú bolo vecné bremeno zriadené,
- Splynutím práv, ak sa oprávnený a povinný stane tou istou osobou.
Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy. Pokiaľ ale vec užíva aj jej vlastník je potom povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
Práva a povinnosti vyplývajúce z vecného bremena
Ten, kto je povinný z vecného bremena musí strpieť výkon práva oprávneného (napr. prechod cez pozemok). Zároveň sa musí zdržať takého konania, ktoré by bránilo výkonu vecného bremena (napr. nezastavať cestu a podobne). Rovnako je povinný udržiavať prístup alebo stav nehnuteľnosti, ak to vyplýva zo zmluvy.
Oprávnený z vecného bremena má na druhej strane právo vykonávať oprávnenie v rozsahu dohodnutom alebo zákonom stanovenom. Oprávnený z vecného bremena má povinnosť využívať vecné bremeno šetrne, aby čo najmenej obmedzoval vlastníka. Ak z vecného bremena plynie povinnosť udržiavať určitú časť veci, znáša oprávnená osoba aj náklady na jej údržbu.
Podľa Katastrálneho zákona sa vecné bremená zapisujú do katastra formou vkladu. Účinnosť vecného bremena teda nastáva až dňom povolenia vkladu. Zápis v katastri má konštitutívny účinok, bez neho vecné bremeno právne nevzniká.
