Pozemkové a osobné vecné bremená – čím sú typické a v čom je rozdiel
Občiansky zákonník rozlišuje dva základné typy vecných bremien:
- Vecné bremená „in rem” spojené s vlastníctvom inej nehnuteľnosti, tzv. pozemkové vecné bremená – oprávnenie patrí vlastníkovi určitej nehnuteľnosti (typickým príkladom je právo prechodu alebo prejazdu cez susedný pozemok, ak nie je iný prístup k ceste),
- Vecné bremená „in personam” v prospech určitej osoby, tzv. osobné vecné bremená – oprávnenie je viazané na konkrétnu osobu a zaniká jej smrťou, pokiaľ ide o fyzickú osobu (typickým príkladom je právo doživotného bývania v dome).
Pozemkové vecné bremeno je také, ktoré je viazané na vlastníctvo inej nehnuteľnosti, nie na konkrétnu osobu. Právo teda nasleduje nehnuteľnosť, nie osobu. Ak sa zmení vlastník pozemku, práva a povinnosti z vecného bremena automaticky prechádzajú na nového vlastníka. Takéto vecné bremeno trvá dovtedy, kým existuje jeho účel. Zaniká buď dohodou, rozhodnutím súdu, splynutím práv alebo zánikom nehnuteľnosti.
Pozemok A má právo prechodu cez pozemok B. Ak vlastník pozemku A svoj pozemok predá pánovi X, právo prechodu automaticky prechádza na pána X. Ak vlastník pozemku B predá svoj pozemok pánovi Y, pán Y potom bude musieť strpieť prechod cez svoj pozemok. Právo aj povinnosť tak zostávajú zachované, bez potreby uzatvárania nových zmlúv.
Osobné vecné bremeno je také, ktoré je zriadené v prospech konkrétnej osoby (fyzickej alebo právnickej). Právo teda nie je viazané na vlastníctvo inej nehnuteľnosti, ale na osobu oprávneného. Po smrti oprávneného vecné bremeno zaniká a neprechádza na jeho právnych nástupcov.
Matka daruje svoj dom dcére, ale zriadi si právo doživotného bývania v dome. Po jej smrti vecné bremeno zaniká automaticky a dcére zostane dom bez akejkoľvek ťarchy. Ak by dcéra chcela dom predať ešte za života matky, nový vlastník by musel zriadené vecné bremeno rešpektovať a umožniť matke bývať v dome doživotne.
Takto môže vzniknúť vecné bremeno
Vecné bremeno môže vzniknúť viacerými spôsobmi.
Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Zákon teda definuje tieto spôsoby vzniku vecného bremena:
- Zmluvou – najčastejší spôsob vzniku vecného bremena, pričom zmluva musí mať písomnú formu a vecné bremeno sa stáva účinným až vkladom do katastra nehnuteľností,
- Zo zákona,
- Rozhodnutím orgánu verejnej moci – napríklad rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu v rámci vyvlastnenia,
- Vydržaním – ak oprávnený poctivo, nepretržite a dobromyseľne vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu po zákonom stanovenú dobu.
Loading ...
