Úvod do optimalizácie daní a odvodov

Dane a odvody na Slovensku: Kde je zakopaný pes

Otázka daňovej a odvodovej optimalizácie je z pohľadu slovenských podnikateľských subjektov (t.j. podnikateľských subjektov slovenskej proveniencie a nadnárodných spoločností podnikajúcich na Slovensku) nanajvýš aktuálna. Daňové a odvodové zaťaženie je v Slovenskej republike skutočne vysoké a s určitým zveličením ho môžeme prirovnať k extrémne vysokému zdaňovaniu v severských štátoch sociálneho blahobytu[i]. Slovenskú realitu (na rozdiel od škandinávskych krajín) skôr vystihuje vysoké daňové a odvodové zaťaženie. Nadštandardné intervencie štátu do ekonomiky, ale bez zodpovedajúcej miery sociálnej ochrany jednotlivca a s nepružným trhom práce.

Keď hovoríme o daňovom zaťažení, mali by sme rozlišovať medzi daňovým zaťažením zamestnanca (daň z príjmu fyzických osôb vo výške 19% alebo milionárska daň)[ii] a daňovým zaťažením zamestnávateľa (daň z príjmu právnických osôb alebo daň z príjmu fyzických osôb vo výške 19%, prípadne milionárska daň)[iii]. To sú však len priame dane, ktoré si uvedomuje prakticky každý plnoletý Slovák a citlivo na ne reaguje. V podstatne väčšej miere nás však zaťažujú, hoci si to bezprostredne neuvedomujeme, nepriame dane pri kúpe prakticky všetkých tovarov a služieb, ako je napríklad daň z pridanej hodnoty vo výške 20%. Ak by nás zaťažovali iba dane, stále by to bolo viac ako prijateľné. V takom prípade by sme si mohli zaspievať: „Aj tak sme stále frajeri!“

Nielen z hľadiska mzdových nákladov zamestnávateľov, ale aj z pohľadu domácností nepomerne väčšiu položku predstavujú povinné odvody (príspevky). Aj v tomto prípade musíme rozlišovať poistné odvody (povinné príspevky) zamestnanca, a poistné odvody (povinné príspevky) zamestnávateľa[iv]. Povinné príspevky zamestnanca a zamestnávateľa predstavujú podstatnú nákladovú položku v kategórii mzdových nákladov a neraz rozhodujú o bytí či nebytí pracovného miesta.

Ako to funguje: Poistné odvody v kocke

Pozrime sa bližšie na odvody (povinné príspevky) zamestnanca, ktoré sa mu stŕhajú z hrubej mzdy a ich existenciu žiadny zamestnanec nemôže prehliadnuť. Zjednodušene povedané, výška poistného zaťaženia každého zamestnanca je 1,4% z hrubého príjmu na nemocenské poistenie a 4,0% na starobné poistenie, ďalej 3,0% na poistenie v invalidite a 1,0% na poistenie v nezamestnanosti. Okrem toho sa ešte povinne platí 4,0% z príjmu na zdravotné poistenie zamestnanca. Z toho vyplýva, že poistné odvody (príspevková povinnosť) zamestnanca predstavujú spolu 13,4 % z hrubého príjmu[v].

To však nie je všetko, ešte sú tu odvody (povinné príspevky) zamestnávateľa, ktoré každý podnikateľ pri vytváraní alebo rušení pracovného miesta musí zobrať do úvahy. Výška poistného zaťaženia zamestnávateľa je 14% z hrubého príjmu zamestnanca na dôchodkové poistenie, 3,0% na poistenie v invalidite, 1,4% na nemocenské poistenie a 1,0% na poistenie v nezamestnanosti. Ďalej sa platí 0,8% z hrubého príjmu na úrazové poistenie, 0,25% na garančné poistenie (do garančného fondu) a 4,75% do rezervného fondu solidarity. Na záver musíme spomenúť aj príspevok 10% z hrubého príjmu na zdravotné poistenie[vi].

Summa summarum, poistné odvody zamestnávateľa predstavujú spolu 35,2 % z hrubého príjmu zamestnanca[vii]. Ak spočítame odvodovú povinnosť zamestnanca a odvodovú povinnosť zamestnávateľa, vyjde nám, že „odvody“ (povinné príspevky) do poistných systémov v Slovenskej republike predstavujú približne 48,6% z hrubej mzdy zamestnanca[viii]. Tento údaj dokazuje, že na Slovensku je vysoká miera odvodového zaťaženia. Z tohto dôvodu sa jednoducho oplatí uvažovať o optimalizácii daní a odvodov nielen z pohľadu podnikateľov, ale aj zamestnancov alebo študentov pracujúcich „na dohodu“.   

Optimalizácia daní a odvodov v praxi

Našťastie, slovenský daňový a odvodový systém ponúka niekoľko možností, ktoré umožňujú vyhnúť sa nadmernému daňovému a odvodovému zaťaženiu. Ako príklad môžeme uviesť, že veľké množstvo „pracujúcich“ (zamestnancov, drobných živnostníkov aj niektorých zamestnávateľov) Slovensku jednoducho neplatí daň z príjmu fyzických osôb, pretože im ani nevznikne daňová povinnosť. Je to tak preto, lebo podľa ustanovení § 11 ods. 2 Zákona o dani z príjmov[ix] ich ročný čistý príjem nepresahuje sumu nezdaniteľného príjmu vo výške 19,2 násobku životného minima (v kalendárnom roku 2014 je to 198,09,- EUR)[x]. V zmysle ustanovení Zákona o dani z príjmov[xi] môžeme s určitým zjednodušením konštatovať, že daňová povinnosť nevznikne fyzickej osobe, ktorej príjem v kalendárnom roku nepresiahne vo výške 3.803,- EUR[xii].

Kým plateniu dane z príjmov sa môže vyhnúť prakticky každý nízkopríjmový zamestnanec aj iní pracujúci, s platením poistných odvodov to také ľahké nie je. Prakticky v rovnakej výške ich musí platiť zamestnanec v pracovnom pomere (pracujúci „na“ pracovnú zmluvu), ako aj pracovník v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu (pracujúci „na“ dohodu o vykonaní práce alebo „na“ dohodu o pracovnej činnosti) podľa ustanovení § 224 a nasl. Zákonníka práce[xiii]. Jedinou výnimkou je žiak strednej školy alebo študent vysokej školy, ktorý so zamestnávateľom uzavrie dohodu o brigádnickej práci študentov podľa ustanovení § 227 Zákonníka práce[xiv]. Ak splní prísne podmienky podľa ustanovení § 227a Zákona o sociálnom poistení[xv], potom mu príspevková povinnosť zo zákona nevznikne a plateniu poistných odvodov sa vyhne.

Problémom môže byť príspevková povinnosť na starobné dôchodkové poistenie, z ktorej si možno uplatniť výnimku z plnenia poistných odvodov (písomným vyhlásením u zamestnávateľa, prípadne v Sociálnej poisťovni)[xvi]. V zásade si študent za taxatívne stanovených podmienok podľa ustanovení § 4 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení[xvii] môže odvodovú výnimku uplatniť na jednu dohodu o brigádnickej práci študenta.