V bode 1 obsahovala informácie týkajúce sa rozhodnutia ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 8/2017, kde sa uvádza: Ústavný súd Slovenskej republiky pod vedením predsedníčky Ivetty Macejkovej na neverejnom zasadnutí pléna 25. apríla 2018 rozhodol vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 8/2017 o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Jaromíra Čižnára na začatie konania o súlade zákona č. 340/2016 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 20 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, tak, že vyslovil:
1. Ustanovenie § 29o ods. 1 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v časti slovného spojenia „predsedovi kontrolného úradu a podpredsedovi kontrolného úradu“; § 28e zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov; § 84f zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; § 186 ods. 3 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenie § 32 zákona č. 176/2015 o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú vsúladesčl.1ods.1prvouvetouasčl.20ods.1vspojenísčl.13ods.4 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa ustanovenia § 140f zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e . Keďže verejnosťou a médiami je predmetná vec vnímaná predovšetkým v súvislosti so zmrazením platov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, členov vlády Slovenskej republiky a prezidenta Slovenskej republiky, je potrebné uviesť, že generálny prokurátor Slovenskej republiky ako navrhovateľ vpredmetnom konaní napadol ako nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky všetky ustanovenia zákona č. 340/2016 Z. z., ktorý v rámci tzv. „zmrazovania platov“ na rok 2017 novelizoval zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ako aj niektoré ďalšie predpisy v ustanoveniach upravujúcich platové náležitosti viacerých ďalších verejných činiteľov.
Predmetom konania pred ústavným súdom tak bolo posúdenie ústavnej konformity zmrazenia platov v roku 2017 nielen vo vzťahu k poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, členom vlády Slovenskej republiky aprezidentovi Slovenskej republiky, ale aj vo vzťahu krelatívne širokému okruhu ďalších verejných činiteľov, ktorí majú odlišné postavenie a právomoci. Okrem toho sú odlišne a rôznymi osobitnými zákonmi určené aj ich platy, ktorých spoločným znakom je však skutočnosť, že základom pre ich určenie je plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavný súd vychádzajúc z ich odlišného postavenia vo svojom rozhodnutí rozlíšil tri skupiny verejných činiteľov: 1. Pre prvú skupinu, ktorú tvoria samotní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, členovia vlády Slovenskej republiky aprezident Slovenskej republiky, bola rozhodujúca skutočnosť, že k zníženiu ich platov došlo ich vlastným rozhodnutím, resp. s ich súhlasom. Návrh zákona o zmrazení platov totiž do Národnej rady Slovenskej republiky predložila vláda, poslanci tento návrh schválili a samotný prezident ho podpísal bez toho, aby využil svoje ústavné právomoci na vrátenie zákona alebo namietanie protiústavnosti zákona.
Títo verejní činitelia tak nemohli legitímne očakávať, že v roku 2017 sa ich platy neznížia, pričom tieto platy aj napriek ich zníženiu zabezpečovali dotknutým osobám dôstojnú životnú úroveň. Zmrazenie platov týchto verejných funkcionárov preto nebolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, čo ústavný súd vyslovil v treťom bode výroku svojho nálezu, ktorým návrhu generálneho prokurátora v tejto časti nevyhovel. 2. Druhou osobitnou skupinou boli asistenti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, vo vzťahu ku ktorým bol návrh v celom rozsahu nedôvodný. Samotní asistenti totiž nemajú žiaden právny nárok na konkrétne určený plat, resp. na jeho zvýšenie, pretože príspevok na činnosť asistenta je nárokom samotného poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý týmto príspevkom disponuje podľa svojho uváženia, a nie je dokonca ani povinný ho využiť. Preto pri asistentoch poslancov nemožno hovoriť ani o existencii legitímnych očakávaní týkajúcich sa odmien za nimi vykonanú prácu.
Na základe už uvedeného nebolo ani vo vzťahu k tejto skupine dotknutých osôb „zmrazenie platov“ na rok 2017 v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, čo ústavný súd vyslovil taktiež v rámci tretieho bodu výroku svojho nálezu, ktorým návrhu generálneho prokurátora ani v tejto časti nevyhovel. 3. Odlišne však Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo vzťahu k tretej skupine verejných činiteľov, ktorá pozostávala z predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, verejného ochrancu práv, riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj komisárov pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím. Táto skupina verejných činiteľov nemala bezprostredný vplyv na rozhodnutie o zmrazení platov, pričom týmto zmrazením sa na rok 2017 stal neúčinným všeobecne nastavený mechanizmus určenia ich platov. Zo svojej podstaty tak zmrazenie platov na jeden rok predstavovalo výnimočné opatrenie, ktoré by malo byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami.
Vláda Slovenskej republiky a ani Národná rada Slovenskej republiky však pri prijímaní zákona, resp. v priebehu konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky neuviedli žiadne dôvody, ktoré by svedčili o mimoriadnych okolnostiach vyžadujúcich si výnimočné opatrenia v podobe zníženia platov. Ústavný súd Slovenskej republiky, naopak, z vlastnej iniciatívy zistil, že úspora peňažných prostriedkov zmrazením platov predstavuje vo vzťahu kdôležitým hospodárskym ukazovateľom takmer zanedbateľnú veličinu (0,02 % z výdavkov štátneho rozpočtu a 0,29 % z rozdielu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v roku 2017; resp. 0,004 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky). Naopak, vo vzťahu k tretej skupine adresátov predstavovalo zmrazenie pomerne podstatný zásah do ich platových pomerov. Z už uvedeného vyplýva, že prijaté opatrenie porušovalo vo vzťahu k tretej skupine adresátov ústavné princípy právnej istoty, ochrany majetku aprimeranosti zásahov do základných práv a slobôd.
Takmer u všetkých týchto osôb boli tiež porušené ich legitímne očakávania, že v roku 2017 sa ich plat už nebude zmrazovať. Z týchto dôvodov zmrazenie platov tretej skupiny verejných funkcionárov nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, čo ústavný súd vyslovil v prvom bode výroku svojho nálezu. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že rešpektuje širokú mieru úvahy zákonodarcu pri nastavení systému odmeňovania verejných činiteľov, sporná právna úprava sa však ako celok vyznačovala komplikovanosťou, neprehľadnosťou, nedostatočným odôvodnením a nesystémovosťou, čo vyústilo do čiastočného rozporu tejto úpravy s Ústavou Slovenskej republiky. V budúcnosti by preto bolo vhodné, aby sa v prípade potreby prijala systematická úprava, ktorá by rešpektovala osobitné postavenie všetkých dotknutých osôb.
Pre úplnosť je tiež potrebné dodať, že konanie bolo zastavené v časti týkajúcej sa § 140f zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, pretože toto ustanovenie bolo (spolu s celým zákonom č. 400/2009 Z. z.) zrušené po začatí konania ešte predtým, ako Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci rozhodol (k zastaveniu konania v tejto časti pozri druhý bod výroku nálezu ústavného súdu v predmetnej veci). Záujemcov odetailnejšie odôvodnenie rozhodnutia odkazujeme na samotný text rozhodnutia, ktorý bude zverejnený na webovom sídle Ústavného súdu Slovenskej republiky po nadobudnutí právoplatnosti pod príslušnou spisovou značkou (sekcia „Vyhľadávanie podaní a rozhodnutí“, podsekcia „Vyhľadávanie rozhodnutí“).
Zdroj: ÚS SR
