Prečo je Uber tak príťažlivou službou?
Dnešná doba, v ktorej nájdeme aplikáciu skoro na všetko priniesla aj elektronickú platformu menom Uber. Práve Uber už niekoľko rokov poskytuje prostredníctvom svojej prehľadnej aplikácie pre mobilné telefóny odplatnú službu, ktorá sa nápadne podobá na službu poskytujúcu taxikármi.
Uber spočíva v skontaktovaní neprofesionálnych vodičov využívajúcich vlastné vozidlo s osobami, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta. To, že ide o neprofesionálov – znamená absenciu viacerých vnútroštátnych zákonných podmienok na výkon takejto služby v rovine profesionálnej, akým je napríklad licencia. Bližšie sme sa venovali tejto problematike v rovine daňovo-právnej aj vo vzťahu k SR v článku Podniká UBER na Slovensku legálne? Právny a daňový pohľad.
Skutkový stav: Taxikári vs. Uber
Prirodzene si medzi prvými tento neštandardný spôsob prepravy osôb všimli samotný taxikári, ktorým uber-isti začali výrazne „liezť do kapusty“. V roku 2014 profesijné združenie taxikárov španielskeho mesta Barcelona podalo žalobu na Obchodný súd Barcelona III., ktorou sa domáhalo určenia, že činnosti spoločnosti Uber Systems Spain prepojenej so spoločnosťou Uber Technologies (ďalej len „Uber“) predstavujú klamlivé praktiky a nekalosúťažné konanie.
Ani Uber Systems Spain, ani neprofesionálni vodiči dotknutých vozidiel totiž nemajú potrebné licencie a povolenia upravené nariadením o taxislužbách aglomerácie Barcelona. S cieľom zistiť, či praktiky spoločnosti Uber možno považovať za nekalosúťažné a v rozpore so španielskymi pravidlami hospodárskej súťaže, Obchodný súd Barcelona III. považoval za nevyhnutné overiť, či Uber musí alebo nemusí mať predchádzajúce administratívne povolenie. Na tieto účely považuje za potrebné stanoviť, či sa služby poskytované touto spoločnosťou majú považovať za dopravné služby, špecifické služby informačnej spoločnosti alebo kombináciu oboch týchto druhov služieb. Od zvolenej kvalifikácie totiž závisí, či možno spoločnosti Uber uložiť povinnosť získať predchádzajúce administratívne povolenie.
Kedy by sme nemohli činnosti Uberu považovať za nekalosúťažnú?
Konkrétne, ak by sa na služby poskytované spoločnosťou Uber vzťahovala smernica o službách na vnútornom trhu (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36) alebo smernica o elektronickom obchode (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode) nemožno činnosti spoločnosti Uber považovať za nekalosúťažné.
Právny názor Súdneho dvora
Svojím včerajším rozsudkom Súdny dvor konštatuje, že sprostredkovateľskú službu, akou je služba dotknutá vo veci samej, ktorej účelom je prostredníctvom aplikácie pre smartfóny skontaktovať za odplatu neprofesionálnych vodičov využívajúcich vlastné vozidlo s osobami, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta, je nutné považovať za neoddeliteľne spätú s dopravnou službou, a preto sa na ňu vzťahuje kvalifikácia „služby v oblasti dopravy“ v zmysle práva Únie. Táto služba preto musí byť vylúčená z pôsobnosti slobodného poskytovania služieb vo všeobecnosti, ako aj z pôsobnosti smernice o službách na vnútornom trhu a smernice o elektronickom obchode.
Z toho vyplýva, že v súčasnom stave práva Únie prináleží členským štátom, aby so zreteľom na všeobecné pravidlá Zmluvy o fungovaní EÚ upravili podmienky poskytovania takýchto služieb.
Súdny dvor v prvom rade zastáva názor, že:
- Služba poskytovaná spoločnosťou Uber nepredstavuje len sprostredkovateľskú službu spočívajúcu v skontaktovaní neprofesionálneho vodiča využívajúceho svoje vlastné vozidlo s osobou, ktorá sa potrebuje prepraviť v rámci mesta, prostredníctvom aplikácie pre smartfóny. V takejto situácii totiž poskytovateľ tejto sprostredkovateľskej služby vytvára ponuku služby prepravy v rámci mesta, ktorú sprístupňuje najmä prostredníctvom nástrojov výpočtovej techniky a zároveň organizuje jej všeobecné fungovanie v prospech osôb, ktoré chcú túto ponuku využiť na účely prepravy v rámci mesta.
- Súdny dvor v tejto súvislosti uvádza, že aplikácia poskytovaná spoločnosťou Uber je nevyhnutná tak pre vodičov, ako aj pre osoby, ktoré sa potrebujú prepraviť v rámci mesta. Rovnako zdôrazňuje, že Uber má tiež rozhodujúci vplyv na podmienky, za ktorých títo vodiči poskytujú svoje služby.
V dôsledku toho teda Súdny dvor zastáva názor, že túto sprostredkovateľskú službu treba považovať za neoddeliteľnú súčasť celkovej služby, ktorej hlavným prvkom je dopravná služba a ktorá v dôsledku toho nezodpovedá kvalifikácii „služby informačnej spoločnosti“, ale kvalifikácii „služby v oblasti dopravy“.
Súdny dvor konštatuje, že v dôsledku toho sa smernica o elektronickom obchode neuplatní na túto službu, nepatrí ani do pôsobnosti smernice o službách na vnútornom trhu. Z rovnakého dôvodu sa na dotknutú službu nevzťahuje slobodné poskytovanie služieb vo všeobecnosti, ale spadá pod spoločnú politiku v oblasti dopravy. So zreteľom na služby individuálnej prepravy v meste, ako aj služby, ktoré sú s nimi neoddeliteľne späté, akými je aj sprostredkovateľská služba poskytovaná spoločnosťou Uber, však ešte neboli prijaté pravidlá na základe tejto politiky.
Zdroj: Cour de Justice de l’Union européenne
