Turecké približovanie sa k Západu obohacuje svet

Ako ďalej uviedol, pokiaľ by Turecko nekonvergovalo k Európe a USA, tak by svet vyzeral úplne inak. Turecko hrá stabilizačný faktor vo veľmi nestabilnej časti sveta. Prečo si rada vybrala pre svoju pobočku Turecko vysvetlil: „Turecko sa stalo kľúčovým štátom pre takmer všetky záležitosti, ktoré riešime v rade“.

Myslíte si, že Turecko a Západ sa približujú? Pre nedávne rozhodnutie o kúpe protiraketového systému z Činy to môže byť diskutabilné.

Uvidíme, ako to dopadne. Myslím, že stále existuje mnoho otvorených otázok. V našom zložitom svete niekedy s inými krajinami súťažíte alebo spolupracujete a ste s nimi dokonca v koalícii. Myslím, že s Tureckom viac spolupracujeme, než by sme mali byť v konkurenčnom vzťahu. Ale v niektorých prípadoch sa jednoducho súťaží tiež. Pre svet je veľmi zaujímavé, ako sa bude vyvíjať demokracia v Turecku. Myslím, že ak by v Turecku bola silnejšia opozičná strana, tak by krajina z toho pravdepodobne mohla len získať. Niekto by mohol namietať, že turecké demokratické zriadenie bolo poškvrnené nedávnymi protestmi. Pozrime sa na rapídny ekonomický rast v poslednom desaťročí, rast exportu, rozšírenie vzdelania. Uvedomíme si, ako sa Turecko rozvinulo. To je v skutku veľmi dobrý príbeh. Nezabúdajme však, že nebolo to tak dávno, keď Turecko vôbec nebolo demokratickou krajinou. Predstava hrboľatej cesty vo význame rozvíjania demokracie je úplne normálna. Otázkou je, ako zvláda tieto problémy. Práve pri protestoch boli riešené otázky reputácie. Ale myslím si, že aj tak veľké Turecko má stále vysoký rešpekt zo strany globálnych investorov za to, ako si poradilo s rastom vo veľmi zložitej dobe. Skutočnosť, že Turecko prešlo cez to so zdravou ekonomikou je reálnym dôsledkom silného finančného systému a odolnosti ekonomiky.

Ale kritici hovoria, že neboli prijaté opatrenia, aby bol tento rast udržateľný.

Sú tu dve záležitosti, s ktorými sa bude musieť Turecko v najbližšom desaťročí vysporiadať. Jednou z nich je deficit bežného účtu a druhou je zadlženosť. Súdim však, že ide o ľahko vyriešiteľné problémy, ak sa pozrieme na súvislosť s energetickým rozvojom v krajine. V Atlantickej rade veríme, že vytvorením energetického centra v Turecku, respektíve v Istanbule, sa následne Turecko môže stať aj finančným centrom. Keď vidíme tento sľubný vývoj, tak dlhodobý obraz stavu tureckého hospodárstva vyzerá byť pozitívny.

Ste si tak istý, že sa Turecko stane energetickým a finančným centrom?

Áno, ak vidíte vývoj za poslednú dekádu a jeho možným pokračovaním v nasledujúcej dekáde. Priam si myslím, že je to nevyhnutné.  Energetickým centrom sa už stáva, to je jasné. Pre vzťah s Kurdskou  regionálnou vládou v severnom Iraku, ktorý  je veľmi zaujímavý. Finančné centrum na to nadviaže, aj vďaka veľmi zdravému finančnému systému.

Byť kľúčovým štátom a centrom si vyžaduje posilnenú stabilitu. Prezident Abdullah Gül bol v New Yorku  požiadaný o vysvetlenie, či Turecko podporuje radikálne elementy v Sýrii. Nie sú okolo toho otázniky, pokiaľ ide o rolu Turecka v sýrskom utrpení?

Pokiaľ by Západ so spojencami zasiahli skôr a pomohli sýrskej opozícii, bola by tam oveľa miernejšia opozícia a mali by ste oveľa viac možností jej nástupníctva po Assadovi ako rozumnej a nie extrémistickej opozície. Čím dlhšie nechávame vojnu prebiehať, tým viac to zájde do extrému. Otázkou teraz je, ako spolu dokážeme spolupracovať ako medzinárodné spoločenstvo a nestáť so založenými rukami ak viac než 100-tisíc ľudí je už mŕtvych.

Skončila už éra amerických vojenských akcií?

Nemyslím si, že by Američania mali ešte žalúdok na ďalšie intervencie v tomto regióne. Kritici hovoria, že Turecko nezohráva svoju rolu v Sýrii dobre. Kedykoľvek, keď máte rastúcu mocnosť a Turecko je rastúca mocnosť, musíte si ujasniť svoje schopnosti a zdroje. Vízie bez prostriedkov sú halucinácie. USA sa dostáva do situácie, keď sa musí vyrovnať s obmedzenými schopnosťami, ktoré limitujú akcie v určitých častiach sveta. Myslím si, že Turecko je na ceste stáť sa vplyvným hráčom regiónu, a svojím spôsobom rastie do tejto role.

Opustí USA Blízky východ s týmto novým „energetickým usporiadaním“?

Sme svedkami geopolitického posunu v energetickom svete. USA budú tento rok najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu. Je to dramatický posun a bude to mať aj svoje následky. Jedným z dôsledkov je, že sa bude hľadieť na geopolitiku odlišným spôsobom. Ak v nejakom regióne získavate čoraz menej energetických prostriedkov, zaiste zmeníte svoj prístup k tomuto regiónu. Máme príliš veľa bezpečnostných záujmov, množstvo spojencov, naše partnerstvo s Izraelom, preto stiahnutie sa nie je v kartách. V tomto regióne však bude iná forma angažmánu s rôznymi podielmi.

V tejto súvislosti, ako sa podľa Vás bude rysovať vzťah medzi USA a Tureckom?

Turecko-americké vzťahy sa stanú nevyhnutne užšie. Máme spoločný záujem v demokratických zmenách na Blízkom východe. Čo musíme robiť lepšie v našej spolupráci je zvýšenie efektivity. Naše vzťahy vidíme ako jeden z najdôležitejších, preto sme tu tiež umiestnili našu pobočku.

Napriek tomu sme doteraz boli svedkami rôznych modelov v Egypte alebo Sýrii. Nemyslíte, že to bude zložitý vzťah?

Nemyslím si, že to bude jednoduchý vzťah, ale je to nevyhnutný vzťah, keďže sa USA rozhliada po stabilných demokratických aktéroch. Koľko ich je s podobnou váhou akú má Turecko?