Trestná zodpovednosť mladistvých predstavuje osobitnú oblasť trestného práva, ktorá zohľadňuje špecifiká vývinu a správania osôb v období medzi detstvom a dospelosťou. V tomto texte sa pozrieme na to, kto sa považuje za mladistvého, aké podmienky musí spĺňať na vznik trestnej zodpovednosti a ako sa líši ich postavenie oproti dospelým páchateľom. Cieľom osobitnej právnej úpravy je chrániť spoločnosť, ale zároveň aj pomáhať mladistvému na ceste k náprave.
Trestná zodpovednosť mladistvých
V úvode je potrebné pozrieť sa bližšie na definíciu mladistvého páchateľa, ktorý nesie trestnoprávnu zodpovednosť za svoje činy. Tú stanovuje priamo Trestný zákon v štvrtej hlave upravujúcej osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých, konkrétne § 94 ods. 1:
„Osoba, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku, sa považuje za mladistvú.”
Možno tak konštatovať, že každá už štrnásťročná osoba až do dosiahnutia veku osemnásť rokov sa považuje za mladistvú a podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia sa na mladistvého použijú osobitné ustanovenia štvrtej hlavy, resp. ostatné ustanovenia Trestného zákona, ak štvrtá hlava neustanovuje inak.
Účelom špecifickej trestnej zodpovednosti mladistvých oproti zodpovednosti dospelých páchateľov je najmä výchovné poslanie. Neznamená to však, že by boli mladiství páchatelia privilegovaní. Práve naopak, cieľom úpravy je čo najúčinnejšie bojovať s kriminalitou mladistvých a eliminovať ju.
Trestný zákon prihliada aj na (ne)vyspelosť jednotlivcov napriek stanoveniu hranice veku trestnej zodpovednosti:
„Mladistvý mladší ako pätnásť rokov, ktorý v čase spáchania činu nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.
”
Znamená to, že mladistvý je trestne zodpovedný za splnenia dvoch podmienok a to:
- dosiahnutie rozumovej a mravnej vyspelosti aby
- rozpoznal závažnosť a protiprávnosť konania, ktoré by ovládal.
Aj podľa § 337 Trestného poriadku je zisťovanie stupňa mravného a rozumového vývoja dôležitou skutočnosťou, okrem toho aj pomery a prostredie, v ktorom mladistvý žije a je vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním činu a ďalšie skutočnosti, ktoré sú dôležité pre voľbu vhodných prostriedkov na jeho nápravu.
Trestne zodpovedný mladistvý
Špecifikom trestnej zodpovednosti mladistvých je aj úprava spáchania prečinu – ak prečin spáchal mladistvý a jeho závažnosť je malá, taký čin nie je trestným činom. Trestná zodpovednosť mladistvých sa teda aplikuje len pri prečinoch vykazujúcich vyššiu závažnosť, na rozdiel od dospelých osôb – pri nich musí byť závažnosť konania vyššia ako nepatrná (tzv. materiálny korektív).
Rozdiel oproti úprave trestnej zodpovednosti dospelých spočíva aj v premlčaní trestnosti činu (s výnimkou tých, kde tak ustanovuje zákon). Doba premlčania je pri mladistvých v porovnaní s dospelými páchateľmi oveľa kratšia:
- desať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý sa ustanovuje trest odňatia slobody na doživotie,
- päť rokov, ak je horná hranica sadzby trestu odňatia slobody najmenej desať rokov,
- tri roky pri ostatných trestných činoch.
Vek je dôležitou premennou aj s ohľadom na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Ak osoba, ktorá ešte nedovŕšila štrnásty rok (resp. pätnásty pri trestnom čine sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona), nie je trestne zodpovedná. V takýchto prípadoch je však možné aplikovať § 105 Trestného zákona:
„Ak spáchala osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je mladšia ako štrnásť rokov, niektorý čin, za ktorý tento zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody na doživotie, súd jej uloží v civilnom procese ochrannú výchovu aj na návrh prokurátora; súd tak môže urobiť aj vtedy, keď je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy osoby mladšej ako štrnásť rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom alebo osoby mladšej ako pätnásť rokov, ktorá spáchala trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201.”
