Transatlantická zóna voľného obchodu v ruských médiách

Úspešné prijatie obchodnej dohody medzi EÚ a USA síce sľubuje obidvom stranám obrovské zisky až do výšky 159 miliárd dolárov, ale možno na úkor bežného spotrebiteľa. Dohoda by mohla mať dôsledky v podobe znižovania kvality výrobkov, či dokonca používania geneticky modifikovaných potravín. Toto píše o plánovanej dohode ruské štátne médium RT.

Slavomír Ogurčák 15. 11. 2013 3 min.
    USA a EU USA a EU Earth globe from 4freephotos.com

    V súčasnosti, cez 50 predstaviteľov USA vyjednávajú v Bruseli podmienky dohody o transatlantickej zóny voľného obchodu, niekedy prezývanej ako ekonomické NATO. Jej podpísaním sa vytvorí svetovo najväčšia zóna voľného obchodu. Úradníci v Bruseli tento týždeň dopracujú detaily na zníženie obchodných prekážok. Nové kolo jednania zameraného na zníženie obchodných bariér pre investície, energetiku, služieb a surovín sa uskutoční tento piatok.

    Aj iné ako colné bariéry zvyšujú náklady obchodu, napr. povinnosťou prispôsobenia napätia na elektronickom zariadení, výmena výfukového systému na aute, atď. To všetko v súlade s miestnymi environmentálnymi reguláciami a rozdielmi v predpisoch, ktoré chemikálie sú škodlivé alebo nebezpečné na príslušnom území. „Obmedzovaním zdravotných, bezpečnostných a environmentálnych predpisov s cieľom zvýšiť obchod, EÚ a USA stavia korporácie nad národ,“ povedal pre RT novinár a autor kníh, Glyn Moody. „Je veľký predpoklad, že ľudia budú dbať o kvalitu jedla alebo znečistenie menej, len aby ušetrili peniaze.“

    Moody tiež varuje, že obchodná dohoda by mohla sedieť veľkým korporáciám ako Monsanto, ktoré by mohli využiť nové deregulácie na miliardové žaloby voči EÚ v prípade, že EÚ odmietne dovážať geneticky modifikované potraviny.

    EÚ prehlasuje, že zóna voľného obchodu by mohla priniesť jej členským štátom ročné výnosy až 119 mld. EUR. Podľa štúdie „Znižovanie transatlantických bariér obchodu a investícií“ z marca 2013, pre bežnú štvorčlennú rodinu v EÚ by to bol prínos až 545 EUR a pre americkú dokonca 655 EUR ročne. „Verejnosť zaplatí znížením regulácie a ochrany bežného spotrebiteľa, pretože je to to posledné o čo sa zaujímajú veľké spoločnosti,“ povedal Moody.

    Týždňové kolo jednaní bolo pôvodne naplánované na október, ale z dôvodu problémov s americkým rozpočtom boli presunuté na tieto týždne. Ďalšie kolo jednaní sa majú uskutočniť medzi 16 a 20-tým decembrom vo Washingtone DC, kde bolo aj prvé kolo jednaní v júli 2013 po summite G8 v Severnom Írsku.

    Lákadlá

    Podľa amerického ministerstva obchodu obchodná výmena produktov a služieb medzi USA a EÚ dosiahla v roku 2012 hodnotu 2,7 mld. dolárov denne. Celkovo za rok 647 mld. dolárov. Dohoda by však mohla zvýšiť zamestnanosť na oboch stranách oceána, pretože zvyšujúci sa export obyčajne vytvára nové pracovné miesta. Ako ruské štátne médium ďalej poznamenalo, Európska komisia jednoznačne prisľúbila, že dohoda môže zvýšiť domáci produkt rozpadajúcej sa EÚ o 1 percento.

    Z odvetví by mal predovšetkým najviac získať automobilový priemysel, vďaka zmäkčeniu predpisov. Výmena medzi USA a Nemecko by sa mohla zdvojnásobiť, ak dohoda zaručí uznávanie určitých štandardov. Napríklad, ak má auto crash-testy v USA, v Európe už nemusí byť opäť testované.

    Severná Amerika je dôležitou destináciou zahraničných priamych investícií a je domovom približne jednej tretiny európskych zahraničných priamych investícií. Investičná aktivita medzi EÚ a USA utrpela hlavne po finančnej kríze v 2008. Obe strany sa preto snažia nájsť rovnováhu v obchodnej regulácii, aby ušetrili viac financií.

    Nalomená dôvera

    Obmedzená dôvera po prepuknutí škandálov ohľadom odpočúvania americkou informačnou službou môže tiež spôsobiť komplikácie v jednaniach medzi obchodnými gigantmi. Zrealizovanie zóny sa dostalo pod otázniky hlavne po uverejnených informáciách Edwarda Snowdena, bývalého pracovníka NSA, o špionáži zahraničných spojencov. Francúzsko kvôli tomu navrhovalo dočasne pozastaviť rozhovory o dohode, ale nakoniec všetko prebehlo bez zmien.

    Podľa amerického ministra zahraničných vecí, Johna Kerryho, by tieto záležitosti nemali ovplyvniť obchodné rozhovory medzi EÚ a USA, pretože „obchodné partnerstvo je oddelené od iných záležitostí.“ USA doteraz neposkytlo žiadne záruky, že obmedzí sledovanie svojich spojencov.