Lawstyle

Svet sa lúči s Nelsonom Mandelom

Vo veku 95 rokov minulý štvrtok zomrel Nelson Mandela, vlastným menom Rolihlahla Dalibhunga Mandela, ktorý bol prezident Južnej Afriky a jedným z jej hlavných bojovníkov proti apartheidu. O smrti tohto právnika, väzňa, symbolu boja proti rasovej nenávisti, informoval juhoafrický prezident Jacob Zuma: „Už odpočíva. Náš národ stratil svojho najväčšieho syna. Naši ľudia stratili otca.“

Redakcia 10. 12. 2013 3 min.
    Nelson Mandela Nelson Mandela TASR

    Nelson Mandela: právnik, politik, väzeň, prezident

    „Pre ideál demokratickej spoločnosti žijem, ale ak to bude nutné, som ochotný preň aj zomrieť.“
    Nelson Mandela

    Štúdium

    Mandela sa narodil v 18. júla 1918 (Mvezo). Navštevoval misijnú školu, kde mu jeho metodistický učiteľ dal anglické meno Nelson. Po ukončení základného vzdelania začal navštevovať Wesleyanskú strednú školu.  Na Fort Hare University začal potom študovať bakalársky stupeň štúdia a práve tu sa na konci prvého roka štúdia zapojil do bojkotu Študentskej zastupiteľskej rady proti univerzitnej politike, za čo bol zo školy vylúčený. To položilo základy pre jeho štúdium v Johannesburgu, kde diaľkovo doštudoval na University of Witwatersrand a získal právnický diplom. Krátko nato vstúpil v roku 1942 do Afrického Národného Kongresu („ANC“).

    Boj proti apartheidu

    Neskôr po zavedení apartheidu (rasová segregácia) v roku 1948 sa stal lídrom ozbrojeného krídla ANC, ktoré uskutočňovalo sabotáže proti vládnym cieľom. Nelson Mandela bol v roku 1952 vodcom  kampani odporu proti nespravodlivým zákonom a v roku 1955 výrazne spopularizoval Chartu slobody prijatej Ľudovým kongresom, ktorá poskytla hnutiu antiapartheidu základný program.

    Väzeň Mandela

    Po mesiacoch na úteku ho 5. augusta 1962 zatkli a odsúdili na päť rokov za nelegálnu cestu do zahraničia a za podnecovanie k štrajku. V júni 1964 bol Mandela a sedem ďalších obvinených v tzv. Rivonijskom procese odsúdení na doživotie za plánovanie ozbrojenej akcie na zvrhnutie vlády. Pod číslom 46664 bol degradovaný na väzňa najnižšej úrovne a mal obmedzený kontakt s vonkajším svetom. Prvých 18 rokov bol väznený na ostrove Robben pri Kapskom Meste. Po globálnych protestoch proti jeho dlhému pobytu za mrežami ho v apríli 1982 previezli do lepšej väznice Pollsmoor pri Kapskom Meste a v decembri 1988 do „luxusnejšej“ väznice Victor Verster. V roku 1985 odmietol ponuku juhoafrického prezidenta P. W. Botha dostať sa na slobodu za prísľub, že sa vzdá násilia. Willem de Klerk, ďalší prezident, nariadil zrušenie zákazu strany ANC a prepustenie jej lídra na slobodu, čo mohol vo februári 1990 v priamom prenose sledovať celý svet.

    Prvý čierny prezident Juhoafrickej republiky

    Prvé slobodné voľby v krajine v roku 1994 vyhral Mandelov Africký národný kongres. Nelson Mandela sa vo veku 75 rokov stal prvým čiernym prezidentom Juhoafrickej republiky. Ako prvý čierny prezident Južnej Afriky (máj 1994 až jún 1999) sa Mandela podieľal na prechode od vlády menšiny a rasovej segregácie k demokratickej vláde väčšiny. Počas jeho päťročného mandátu bolo prijatých množstvo zákonov s cieľom odstrániť diskrimináciu a rasovú segregáciu v krajine. V roku 1999 sa už Mandela odmietol uchádzať o ďalší prezidentských mandát a najmä pre zdravotné problémy sa postupne začal sťahovať z verejného života. Neskôr v rámci nadácie Nelsona Mandelu bojoval proti chudobe a ochoreniu na AIDS.

    Osobný život

    N. Mandela sa za svoj život stihol oženiť trikrát. Zo svojich manželstiev mál šesť detí. V roku 2005 zomrel jeho syn na AIDS, proti ktorému Mandela dlhé roky bojoval prostredníctvom svojej nadácie. Nelson Mandela v roku 1988 obdržal Sacharovovu cenu a spolu s de Klerkom získal Nobelovú cenu za mier v roku 1993. Za svoju politickú kariéru mu bolo udelených vyše 250 ocenení za boj za ľudské práva. OSN na jeho počesť vyhlásila 18. júl za Medzinárodný deň Nelsona Mandelu.