V dnešnom ďalšom článku zo série článkov o najčastejších susedských sporoch sa zameriame na formálnu stránku tohto typu sporov, a to konkrétne na formuláciu petitu žaloby. V dôsledku nesprávnej formulácie petitu a v súvislosti s tým argumentáciou opierajúcou sa o nesprávne zákonné ustanovenie boli niektoré súdne spory na strane žalobcov prehraté.
Generálna klauzula susedských vzťahov vs hrozba škody
1. Generálnou klauzulou upravujúcou susedské vzťahy a správanie sa vlastníkov určitej veci je ustanovenie § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení („Občiansky zákonník“). Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Mnoho susedských sporov sa opiera o vyššie citované zákonné ustanovenie. Toto ustanovenie pritom obsahuje dve alternatívne skutkové podstaty:
a. Obťažovanie inej osoby nad mieru primeranú pomerom.
V danom prípade bude súd skúmať konkrétne imisie, tj. prenikanie účinkov činnosti konanej na jednej nehnuteľnosti, na nehnuteľnosť druhú (porovnaj rozhodnutie R 37/1985). V odôvodnení rozhodnutia pritom určí, akú mieru obťažovania považuje za primeranú pomerom a aká je táto miera v konkrétnom prípade (rozsudok NS ČR sp zn. 22 Cdo 1421/2003 zo dňa 27.05.2004).
b. Zásah, ktorý vážne ohrozuje výkon práv inej osoby.
Rozdiel medzi ohrozením výkonu práva a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozovanie sa týka priamo výkonu práv chráneného subjektu alebo dokonca ich existencie. Obťažovanie samotnému výkonu práva nebráni, ale robí ho obtiažnym alebo nepríjemným. Pokiaľ v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu ohrozeniu vlastníckeho práva iného, spočívajúce v poškodzovaní veci, ide o neoprávnený zásah podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru primeranú pomerom (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1935/2003 zo dňa 03.03.2004).
V uvedenom prípade prichádza do úvahy použitie tzv. zapieracej žaloby (actio negatoria). Prostredníctvom nej sa žalobca domáha, aby súd určil žalovanému povinnosť zdržať sa určitého konania. Nie je možné sa domáhať toho, aby súd určil povinnosť žalovanému určitým spôsobom konať, tj. nie je možné sa domáhať aktívneho konania zo strany žalovaného. Petit žaloby podľa § 127 ods. 1 Obč. zák. (tzv. imisie) musí byť teda formulovaný negatívne. Teda ochrana podľa tohoto ustanovenia nesmeruje k tomu, aby žalovanému bola uložená povinnosť vykonať konkrétne opatrenia (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/181/2012 zo dňa 17.09.2012).V uvedenom prípade by totiž súdne rozhodnutie vydané týmto spôsobom presahovalo rámec a formuláciu zákonného ustanovenia.
2. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Právo domáhať sa ochrany na súde v zmysle vyššie citovaného ustanovenia má žalobca v prípade, ak ide o ohrozenie vážneho charakteru. Súčasne má žalobca právo domáhať sa, aby súd uložil neoprávnenému zasahovateľovi povinnosť vykonať opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Charakter týchto opatrení pritom závisí od povahy hroziacej škody.
Rozdiel medzi argumentáciou opierajúcou sa o ustanovenie § 127 ods. 1 a ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka a súčasne i formuláciou petitu žaloby teda spočíva súhrnne v nasledovnom:
a) Charakter škody/zásahu do práv osoby
§ 127 ods. 1: v danom prípade v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu ohrozeniu výkonu práv inej osoby.
§ 417 ods. 2: ochrana poskytovaná týmto ustanovením pôsobí preventívne proti vzniku akejkoľvek vážnej škody, ktorá hrozí, t. j. nielen proti vzniku škody na hmotnej veci, ale aj na zdraví a živote - zákaz zásahov, ktoré ešte len hrozia, musí však z nich hroziť vážna škoda. Ide o škodu hroziacu do budúcna.
b) Charakter požadovaného konania zo strany žalovaného
§ 127 ods. 1: nie je možné sa domáhať, aby súd uložil žalovanému aktívne pozitívne konanie ( napr. odstrániť, premiestniť alebo upraviť určitým spôsobom predmet svojho vlastníctva). Je možné sa domáhať iba zdržania sa konania, ktorým žalovaný zasahuje do práv žalobcu. Ak sa v konaní po vykonanom dokazovaní zistí, že dochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom súd žalobe vyhovie. Je však potom na povinnom, aké konkrétne opatrenia vykoná, aby splnil uloženú povinnosť a zamedzil tak obťažovaniu alebo ohrozovaniu výkonu práv susedného vlastníka.
§ 417 ods.2: ohrozený má právo domáhať sa, aby súd ohrozovateľovi uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody.
c) Petit žaloby
§ 127 ods. 1: použije sa negatórna žaloba. Petit musí byť formulovaný negatívne, tj. žalovaný je povinný sa zdržať určitého konania. Toto konanie musí byť presne špecifikované. výrok súdneho rozhodnutia vydaného na základe takto podanej žaloby musí obsahovať presný opis tohto, čoho sa má vlastník zdržať, aby tento výrok bol materiálne vykonateľný núteným výkonom rozhodnutia v exekučnom konaní.
§ 417 ods. 2: žalobca je povinný v petite žaloby uviesť aké konkrétne opatrenia požaduje od žalovaného na odvrátenie hroziacej škody. Napríklad odkaz na vyhotovený znalecký posudok nebude postačovať (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/181/2012 zo dňa 17.09.2012).
Záverom je potrebné upozorniť, že z judikatúry vyplýva, že je možné sa pri splnení zákonných podmienok domáhať súdnej ochrany podľa § 127 ods. 1 a súčasne podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. „Žaloba na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody môže mať svoj právny dôvod iba v § 417 ods. 2 a ak sa osobe, ktorá je rušená v zmysle § 127 ods. 1 neposkytla náležitá právna ochrana tým, že sa vlastníkovi uložila povinnosť zdržať sa rušenia, možno uvažovať aj o objektívnej kumulácii a v procese možno aplikovať oba právne dôvody popri sebe (simultánne).“ (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/327/2011 zo dňa 25. 03. 2013). Ako príklad možno uviesť rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/222/2012 zo dňa 20. 12.2012, ktorý potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorý aplikoval obe vyššie uvedené zákonné ustanovenia kumulatívne a uložil žalovaným vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
Záver
Pri dávaní žaloby vyplývajúcej zo sousedského sporu je dôležité správne zhodnotenie okolností sporu a s tým súvisiaca argumentácia správnym ustanovením Občianskeho zákonníka a formulácia petitu žaloby. Ako totiž vyplýva z prehľadu judikatury v susedských sporoch, v mnohých prípadoch je práve dôvodom pre zamietnutie žaloby, teda prehru v súdnom konaní.
