Klasické spôsoby uzavretia zmluvy
Zmluva o dielo ako každá zmluva môže byť uzavretá ústne, písomne (pričom písomné prejavy účastníkov nemusia byť na tej istej listine), konkludentne alebo aj kombináciou uvedených spôsobov tak, aby bola zrejmá identifikácia zmluvných strán (objednávateľ a zhotoviteľ), ako aj to, že došlo k dohode o obsahu zmluvy (predmet diela a jeho cena). Kombinácia prichádza do úvahy napríklad v prípade písomne uzavretej zmluvy o dielo, v rámci ktorej účastníci nevyhlásili, že jej súčasťou je aj listina, v ktorej je vymedzený predmet diela, nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak sa účastníci ústne dohodli, že predmetom zmluvy je dielo vymedzené v tejto listine (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.08.2001, sp. zn.: 29 Odo 14/2001).
Špecifické spôsoby vzniku zmluvy o dielo a iné atypické situácie
Všeobecnú úpravu vzniku zmlúv ako dvojstranných právnych úkonov obsahuje generálny predpis súkromného práva – Občiansky zákonník. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka vzniká zmluva okamihom, keď prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy dôjde k subjektu, ktorému je adresovaný, a tento subjekt svojim včasným vyhlásením, resp. iným včasným konaním návrh príjme.
V prípade obchodnoprávnych vzťahov je možné akceptovať návrh zmluvy aj špecifickými spôsobmi, ktoré upravuje § 275 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia platí, že „s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.“
Citované ustanovenie Obchodného zákonníka umožňuje vznik zmluvy okrem výslovnej akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy aj na základe faktického konania. Akceptáciu návrhu zmluvy faktickým konaním pripúšťa Obchodný zákonník, iba ak je splnená niektorá z nasledovných podmienok:
- Je to možné so zreteľom na obsah návrhu na uzavretie zmluvy;
- Zmluvné strany medzi sebou zaviedli takú prax;
- Je to odôvodnené s prihliadnutím na obchodné zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona.
V kontexte vyššie uvedeného bližšie vysvetľuje rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24.09.2014, sp. zn.: 13 Cob 97/2014, že „aj keď je medzi podnikateľmi obvyklé uzavierať zmluvy o dielo v písomnej forme, táto forma však nie je zákonom predpísaná, a preto nie je vylúčené, aby k vzniku zmluvy o dielo došlo aj faktickým plnením, ktoré na základe návrhu, prípadne objednávky objednávateľ u zhotoviteľa objedná a zhotoviteľ požadované dielo pre objednávateľa vykoná.“
V rámci stavebnej praxe sa vytvorilo niekoľko zaujímavých spôsobov uzavretia zmluvy o dielo, ktoré boli v rámci súdnych rozhodnutí posúdené ako platné. Napríklad podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 28.03.2001, sp. zn.: 29 Cdo 2173/99, na platnosť zmluvy o dielo nemá vplyv, že bola uzavretá v čase, keď už niektoré práce na diele boli vykonané, a teda takto uzavretá zmluva o dielo nie je neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto rozhodnutí súd vyšiel v ústrety stavebnej praxi, kedy je bežnou záležitosťou, že zhotoviteľ začne s realizáciou stavebných prác bez toho, aby mal odsúhlasené s druhou zmluvnou stranou, objednávateľom, všetky podmienky realizácie diela. Aj keď ide o situáciu bežnú v stavebnej praxi a zo strany súdu v zásade akceptovanú, pokiaľ ide o vznik zmluvy o dielo, neodporúčame ju. V prípade námietky niektorého z účastníkov, že zmluvu o dielo uzavieral v určitej tiesnivej situácií, keď už boli sčasti zrealizované stavebné práce a nechcel o zákazku prísť/prípadne nechcel prísť o zhotoviteľa, treba poukázať na to, že podľa úpravy Obchodného zákonníka sa žiadny z účastníkov obchodnozáväzkového vzťahu v rámci jeho kreovania nemôže brániť tým, že zmluvy, resp. iný právny úkon uzavrel v tiesni (Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 8.12.2010, sp. zn.: 14 Cob 276/2009).
V stavebnej praxi pomerne často rezonuje mylná predstava o tom, že objednávka, na základe ktorej zhotoviteľ dielo vykonal, predstavuje zároveň zmluvu o dielo. Vo väčšine prípadov bude objednávka len písomné zachytenie (dôkaz) obsahu záväzkového právneho vzťahu v rámci ústnej zmluvy o dielo. Samozrejme nie je vylúčené, aby podpisom objednávky oboma účastníkmi (objednávateľom a zhotoviteľom) predstavovala takáto objednávka zmluvu o dielo.
Záver
V príspevku sme poukázali na niektoré neštandardné situácie, ktoré pomerne bežne vznikajú v procese kontraktácie zmluvy o dielo v stavebnej praxi. Pri ich hodnotení je rozhodujúce vychádzať predovšetkým z vôle účastníkov pri uzavieraní zmluvy, čo potvrdzujú aj označené súdne rozhodnutia.
