Slovenská republika vznikla 1.1.1993 a už 4. októbra 1993 podpísali jej predstavitelia tzv. Asociačné zmluvy, ktoré predstavovali dohodu o pridružení Slovenskej republiky k Európskej únii. Zmluvy museli ratifikovať všetky vtedajšie členské štáty a tak vstúpili do platnosti až 1. februára 1995. Málokto možno vie, že Slovensko prihlášku do Európskej únie podalo už za vlády Vladimíra Mečiara v roku 1995. Európska komisia však vytkla Slovensku nestabilitu inštitúcii a nedostatok demokracie, ktorý sprevádzal krajinu počas vlády Vladimíra Mečiara. Na základe týchto výhrad sa Slovenská republika nezúčastnila prvej vlny prístupových rokovaní v spoločnosti iných krajín tzv. východného bloku, vrátane Českej republiky. Po parlamentných voľbách v roku 1998 sa moci ujala vláda Mikuláša Dzurindu, čo západná Európa prijala pozitívne. Európska komisia vytvorila novú správu o Slovensku na podklade ktorej sa Slovensko dostalo do klubu krajín s ktorými sa začali viesť prístupové rokovania. Tie vyvrcholili teda pred deviatimi rokmi a 1. mája 2004 vstúpila Slovenská republika do Európskej únie.
Pre mnohých ľudí môže byť členstvo Slovenska v Európskej únii veľmi abstraktnou skutočnosťou. Veľa ľudí vníma naše členstvo pocitovo možno iba v súvislosti s voľným cestovaním v rámci Schengenského priestoru alebo cez financovanie rôznych projektov prostredníctvom fondov Európskej únie. Samotné členstvo v akomkoľvek ekonomickom celku by však vždy v pozadí malo mať svoje ekonomické racio. Európska únia buduje jednotný a spoločný trh a v dôsledku toho jednotlivé členské štáty odovzdali svoju štátnu suverenitu do Bruselu, ktorý má mandát prijímať legislatívne akty, ktoré harmonizujú právne oblasti, ktoré súvisia s budovaním jednotného a spoločného trhu. Tým ekonomickým raciom v pozadí je zjednodušenie cezhraničnej ekonomickej aktivity. Ak napríklad slovenský podnikateľ plánuje investovať v Rakúsku, musí sa oboznámiť s rakúskym právnym poriadkom, ktorý s jeho podnikateľskou činnosťou súvisí. To si vyžaduje určité, úsilie, energiu a samozrejme finančné prostriedky. Avšak tým, že Rakúsko a Slovensko sú spoločne súčasťou Európskej únie, slovenský podnikateľ má pozíciu relatívne uľahčenú. Administratívna záťaž je sčasti odbremenená kvôli unifikácii právnych predpisov v Európskej únii, napríklad harmonizáciou nepriamych daní, najmä rovnakým princípom zdaňovania pridanej hodnoty, či základným princípom rovnakého zaobchádzania. Slovenský podnikateľ dokonca, za predpokladu splnenia určitých podmienok, v Rakúsku ani nepotrebuje získať akékoľvek podnikateľské oprávnenie, ak jeho činnosť spadá pod voľný pohyb služieb. Ak by niektoré z týchto administratívnych odbremenení neexistovalo, predražilo by to podnikanie slovenského občana v Rakúsku, ba dokonca by to mohlo spôsobiť aj upustenie od tohto investičného nápadu. Znižovanie administratívnej záťaže zvyšuje ekonomickú aktivitu, to zvyšuje investičnú aktivitu, zvyšuje konkurenciu a celkovo aj životnú úroveň obyvateľov. Ide teda o celý rad významných ekonomických faktorov, ktoré predstavujú to ekonomické racio v pozadí budovania jednotného a spoločného trhu.
Ako objektivizovať tieto ekonomické faktory? Slovenských občanov predovšetkým zaujíma, či sa im zvyšuje životná úroveň, a teda, či majú vyššie platy, či je vôbec práca, stav školstva, zdravotníctva, úroveň korupcie alebo v neposlednom rade aj úroveň slovenského hokeja a futbalu. Deväť rokov je vo všeobecnosti dosť dlhá doba na to, aby sa ukázalo aj na takýchto ukazovateľoch, či vstup do Európskej únie bolo pre Slovenskú republiku prínosom alebo týmto členstvom strácame postupne suverenitu v prospech nového kreujúceho sa štátu s hlavným mestom v Bruseli. Žiaľ, Európu zasiahla v prvej vlne v roku 2008 finančná nákaza zo Spojených štátov amerických, ktorá pôsobila ako významný externý faktor znemožňujúci významnú komparáciu prínosov členstva Slovenska v Európskej únii. O tri roky neskôr sa do Európskej únie naplno zakusla dlhová kríza. Tá pre zmenu odhalila, že s členstvom v Európskej únii, respektíve v Eurozóne sa spájajú nielen práva, ale aj povinnosti. Tie sú zhmotnené a pocitovo obyvateľmi aj vnímané predovšetkým našou účasťou v Európskom stabilizačnom mechanizme a klasickým argumentom o prispievaní slovenského chudobného dôchodcu relatívne bohatému Grékovi, aby na tejto svojej životnej úrovne neutrpel.
Ak teda základná otázka stojí tak, či Slovensko vyťažilo zo svojho doterajšieho členstva v Európskej únii, odpoveď je skôr áno. Táto odpoveď sa však neopiera o objektívne ekonomické ukazovatele ako zamestnanosť, reálne mzdy, hrubý domáci produkt na hlavu a iné, ale čisto len o ekonomické teórie, ktoré jednotný a spoločný trh chápu ako významný impulz pre ekonomickú prosperitu. Znemožnenie porovnania objektívnych štatistických ukazovateľov zapríčinili externé faktory a to predovšetkým finančná kríza z roku 2008. Práve z tohto dôvodu bude možno potrebné ešte niekoľko rokov počkať, aby sme naše členstvo v Európskej únii dokázali triezvo a objektívne posúdiť.
