Slovensko zaznamenalo v roku 2024 výrazný nárast počtu ľudí, ktorí získali slovenské občianstvo. Podľa najnovšej správy Ministerstva vnútra SR sa občanmi Slovenskej republiky stalo až 1436 osôb, čo predstavuje najvyššie číslo za posledných desať rokov. Vláda materiál o stave verejnej správy za rok 2024 vzala na vedomie počas svojho novembrového rokovania, informoval portál TERAZ.SK.
Tento nárast odráža rastúci záujem cudzincov o život na Slovensku, ako aj zvýšenú mobilitu obyvateľov v rámci Európy.
Najviac nových občanov prišlo zo Srbska, Ukrajiny a USA
Z celkového počtu nových občanov pochádzala najväčšia časť zo Srbska, Ukrajiny, Spojených štátov amerických, Maďarska a Českej republiky. Tieto krajiny dlhodobo patria medzi najčastejšie zdrojové krajiny prisťahovalcov, ktorí sa rozhodnú natrvalo zakotviť na Slovensku. Zatiaľ čo z Ukrajiny prichádzajú ľudia často z dôvodu bezpečnosti a lepších životných podmienok, občania Srbska a Maďarska využívajú historické a kultúrne väzby.
Ministerstvo vnútra zároveň informovalo, že v roku 2024 bolo vydaných 33 zamietavých rozhodnutí o žiadostiach o občianstvo a 124 konaní bolo zastavených. Naopak, 136 osôb sa slovenského občianstva dobrovoľne vzdalo, čo je pomerne stabilné číslo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi.
Rok 2024 bol podľa ministerstva vnútra celkovo poznačený zvýšeným záujmom občanov o vybavovanie osobných dokladov.
Počet žiadostí o občianske preukazy dosiahol 669 090, čo predstavuje nárast o 8,5 % oproti roku 2023. Výrazne stúpol aj počet žiadostí o vydanie občianskeho preukazu pre deti do 15 rokov – až o 56 percent.
O cestovné pasy požiadalo takmer pol milióna občanov (489 580), pričom tretina z nich využila expresné vybavenie. Okrem toho bolo vydaných aj 179 332 vodičských preukazov.
Menej sobášov a narodení, viac úmrtí
V oblasti matrík zaznamenalo Slovensko v roku 2024 122 955 matričných udalostí, čo predstavuje pokles o 3,85 % oproti roku 2023. Tento počet je zároveň najnižší za posledných sedem rokov.
Podľa štatistík ministerstva sa narodilo 47 141 detí, uzavrelo sa 22 481 manželstiev a zaznamenaných bolo 53 333 úmrtí. To potvrdzuje trend starnutia populácie a nízkej pôrodnosti, ktorý je typický pre väčšinu európskych krajín.
V osobitnej matrike, ktorá eviduje udalosti občanov SR v zahraničí, bolo zapísaných 3458 narodení, 2176 sobášov a 698 úmrtí. Znamená to, že slovenská komunita v zahraničí zostáva aktívna a udržiava si väzby na rodnú krajinu.
A ak vás zaujíma, aké mená rodičia v roku 2024 volili najčastejšie, podľa údajov ministerstva dominovali Sofia a Jakub. Tieto mená si už niekoľko rokov držia stabilnú obľubu a patria medzi najpopulárnejšie na Slovensku.
Slovenské samosprávy: Malé obce tvoria väčšinu
Správa Ministerstva vnútra SR tiež poskytla prehľad o stave samospráv na Slovensku. V roku 2024 pôsobilo 2927 územných samosprávnych jednotiek, pričom až 63 percent z nich malo menej ako 1000 obyvateľov. Dokonca 84 percent obcí je menších ako 2000 obyvateľov.
Priemerná veľkosť slovenskej obce je len 1865 obyvateľov, čo radí Slovensko medzi krajiny s najmenšími samosprávami v Európe. Menšiu priemernú veľkosť má len Česká republika.
Malé obce často čelia problémom s financovaním, nedostatkom odborného personálu a obmedzenými kapacitami na rozvoj. Preto štát už niekoľko rokov podporuje spoločné obecné úrady (SOÚ), ktoré umožňujú menším obciam spolupracovať a zdieľať služby.
Spoločné obecné úrady upadajú, pomôcť má nový projekt
Podľa údajov ministerstva bolo v roku 2018 aspoň raz súčasťou SOÚ až 90 percent obcí na Slovensku. Najviac spolupracovali v oblasti stavebného poriadku (83 %). Tento model však postupne stráca silu.
Z pôvodných 190 spoločných obecných úradov pôsobilo v roku 2023 už len 113, a v roku 2024 ich počet ďalej klesol na 77. Dôvodom je, že systém funguje na báze dobrovoľnosti, čo spôsobuje nestabilitu, neprehľadnosť a časté zmeny správnych obvodov. Ministerstvo preto spustilo projekt Centier zdieľaných služieb, ktorý má podporiť efektívnejšiu medziobecnú spoluprácu. Cieľom je, aby menšie obce dokázali lepšie poskytovať služby obyvateľom a zefektívniť chod samosprávy.
