Schválený zákon
1.V § 3 ods. 1 písm. c) sa slovo „päťročnú“ nahrádza slovom „trojročnú“.
2.V § 6 odsek 2 znie:
„(2) Komora započíta do praxe advokátskeho koncipienta prax sudcu, prokurátora, asistenta sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa, právneho čakateľa prokuratúry a notársku prax. Komora môže do praxe advokátskeho koncipienta započítať v rozsahu maximálne dvoch rokov aj inú právnu prax, ak ňou advokátsky koncipient získal skúsenosti potrebné na výkon činnosti advokáta; podmienky započítania inej právnej praxe do praxe advokátskeho koncipienta určí predpis komory.“.
3.Za § 82b sa vkladá § 82c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠82c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
(1) Advokátsky koncipient zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov do 31. decembra 2018 vykoná prax advokátskeho koncipienta v trvaní podľa predpisu účinného od 1. januára 2019.
(2) Na žiadosti advokátskych koncipientov o započítanie inej právnej praxe, ktoré boli doručené komore do 31. decembra 2018, sa vzťahuje predpis účinný do 31. decembra 2018.
(3) Prax podľa § 6 ods. 2 prvej vety započíta komora aj do praxe advokátskeho koncipienta zapísaného do zoznamu advokátskych koncipientov do 31. decembra 2018.“
Neschválený zákon
1. V § 3 ods. 1 písm. c) znie:
„c) získal najmenej trojročnú prax ako advokátsky koncipient s minimálnymi obsahovými nárokmi podľa §62a; priebeh praxe sa preukazuje výkazom praxe,“.
2. Za § 82b sa vkladá § 82c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠82c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
Advokátsky koncipient zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov do 31. decembra 2018 vykoná prax advokátskeho koncipienta v trvaní podľa predpisu účinného od 1. januára 2019.
Problematický bod
Problémom schváleného zákona je toto ustanovenie:
"Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2019."
Ide o ustanovenie, ktorá zavádza dátum účinnosti do minulosti. Ide o zjavnú nesprávnosť, ktorá nebola opravená pozmeňujúcim návrhom už priamo v parlamente. Štandardom však je, že účinnosť zákona sa stanovuje na dátum neskorší ako je dátum platnosti, ktorým je okamih uverejnenia zákona v zbierke zákonov.
Riešením situácie, by mohol byť Zákon č.400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ustanovuje deň účinnosti takto:
§ 19 Platnosť, účinnosť a záväznosť
(1) Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.
(2) Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.
Zákon teda jasne ustanovuje, že schválený zákon nadobúda "automatizovanú účinnosť" vždy až 15 dňom po uverejnení v Zbierke zákonov, pokiaľ v ňom nie je určený iný dátum účinnosti, avšak tento dátum musí byť výhradne neskorší.
Gramatickým výkladom tohto ustanovenia teda dospejeme k záveru, že ak schválený zákon obsahuje (nesprávne ustanovený) skorší dátum účinnosti, na tento dátum by sa nemalo prihliadať a konečný dátum účinnosti zákona by mal byť ustanovený zo zákona a teda z ustanovenia §19 ods. 2, by to mal byť 15 deň od uverejnenia v Zbierke zákonov.
Uvedená chyba by teda nemala byť prekážkou toho aby prezident schválený zákon podpísal. Ak by totiž táto zjavná chyba bola prekážkou pre prezidenta, znamenalo by to skutočnosť, že jediným prostriedkom na opravu zjavných chýb by bolo opätovné prerokovanie návrhu zákona a jeho faktická "oprava" prostredníctvom ústavnej väčšiny poslancov (prelomenie veta prezidenta).
Na názor sme sa pýtali aj ústavných právnikov
Ústavný expert a vedúci katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doc. JUDr. Marián Giba, PhD. k tejto situácii uvádza:
doc. JUDr. Marián Giba, PhD.
foto: flaw.uniba.sk
"Na jednej strane určite nejde o šťastnú situáciu.
Na strane druhej si však nemyslím, že to musí byť dôvod na vrátenie zákona prezidentom.
Z pohľadu práva nie je možné, aby zákon, ktorý dnes nie je platný, bol už včera alebo pred mesiacom účinný.
Videl by som to rovnako, aj keby nebolo § 19 zákona č. 400/2015 Z. z., ale tým, že je to v ňom jasne stanovené, platí to o to viac.
Z môjho pohľadu teda účinnosť nastane súčasne s platnosťou, teda vyhlásením zákona. Tak by na to mala nazerať aj aplikačná prax, ktorá sa s tým bude musieť vyrovnať.
Viem si však predstaviť aj pohľad, že účinnosť nastane pätnástym dňom po vyhlásení, čo by vyplývalo z doslovného znenia § 19 ods. 2, keďže nebol stanovený neskorší dátum.
Avšak ak vychádzam zo snahy čo najviac sa priblížiť úmyslu zákonodarcu, tak prichádzam k záveru, že účinnosť nastane s platnosťou zákona," uvádza doc. Giba.
doc. JUDr. Radomir Jakab, PhD.
foto: Linkedin Radomir Jakab
"Zákon je normatívnym právny aktom, vo vzťahu ku ktorému platí tzv. zásada vyvrátiteľnej prezumpcie zákonnosti a správnosti. To znamená, normatívny právny akt je považovaný za zákonný a správny dovtedy, kým nie je zákonným spôsobom zrušený, resp. zmenený“, uvádza doc. Jakab.
„Kým tak nie je rozhodnuté, zákon je súčasťou právneho poriadku SR.
V danom prípade je evidentne, že zmena zákona o advokácii je v rozsahu nadobudnutia jeho účinnosti v rozpore so zákonom c. 400/2015 Z.z.
To samo o sebe nie až taký problém, keďže oba zákony majú rovnakú právnu silu. No v danom prípade je zákon o advokácii v rozpore s Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, ktorý vychádza z toho, že SR je právny štát.
Súčasťou princípu právneho štátu je zákaz tzv. právnej retroaktivity.
Keďže zmena zákona o advokácii ma spätnú účinnosti (skôr ako nadobudne platnosť), nie je v súlade s cl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
Na základe vyššie uvedeného mam za to, že zmena zákona o advokácii aj kde so spätnou účinnosťou (pred jej vyhlásením) bude súčasťou právneho poriadku SR.
Ak však bude tento zákon, ktorým sa menil zákon o advokácii napadnutý na Ústavnom sude v rámci konania podľa Čl. 125 Ústavy SR (v rozsahu nadobudnutia jeho účinnosti), je vysoko pravdepodobne, že Ústavný súd SR rozhodne o nesúlade príslušného ustanovenia o účinnosť s Ústavou SR."
JUDr. Peter Kubina
Foto: Linkedin Peter Kubina
"Áno, citovaný paragraf 19 ods. 2 Zákona č.400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, je možné aplikovať v prípade legislatívnej chyby spočívajúcej v schválení dátumu účinnosti, ktorý nastal v minulosti.
Nesprávne určenú účinnosť v novele teda nepovažujem za prekážku jej vstupu do účinnosti v 15. deň po publikácii v Zbierke zákonov," uvádza k otázkam záväznosti schváleného zákona odborník na ústavné právo a partner medzinárodnej advokátskej kancelárie Peter Kubina.
Prof. JUDr. Ján Svák CSc.
Foto: paneurouni.com
Svoj názor k novému zákonu vyjadril aj Prof. JUDr. Ján Svák CSc.
Podľa jeho slov by samotné nesprávne nastavenie dátumu účinnosti zákona nemalo v konečnom dôsledku spôsobovať jeho neprijatie.
So situáciou, ktorá momentálne nastala totiž oprávnené orgány už rátajú, aj napriek tomu, že nie je obvyklá.
Podobná situácia sa vyskytla totiž už pred niekoľkými rokmi v súvislosti so zákonom upravujúcim oblasť prokuratúry Slovenskej republiky a z tohto dôvodu sa v priebehu legislatívneho procesu dajú aplikovať určité ,,záchranné brzdy“, ktoré sa využijú v prípade, ak poslanci prehliadnu nejakú skutočnosť, akou je napríklad dátum účinnosti zákona.
Prezident totiž môže zákon vrátiť naspäť do Národnej rady a môže prísť k tzv. konvalidácii, pričom sa vada tohto návrhu zákona môže odstrániť.
Čo by sa však stalo, ak by bol zákon schválený v momentálnom stave?
V prípade, že by sa zákon schválil v stave, v akom ho máme momentálne, by sa podľa slov profesora Sváka bezpochyby jednalo o problém ústavnosti.
Po uverejnení zákona v Zbierke zákonov SR, by oprávnený subjekt mohol podať podnet na Ústavný súd Slovenskej republiky a rozhodnutie ústavného súdu by označilo tento zákon ako protiústavný.
Komora je nespokojná
Poslanci NR SR schválili novelu zákona o advokácii s retroaktívne stanovenou účinnosťou.
Schválená novela vytvára právny zmätok a je v priamom rozpore so znením zákona o tvorbe právnych predpisov.
Súhlasíme s názorom, že jediným ústavne konformným riešením je, aby prezident SR takýto zákon nepodpísal a vrátil ho na opätovné prerokovanie Národnej rade SR.
Pokiaľ ide o vecnú stránku, platí to, na čo v tejto veci otvorene a dlhodobo upozorňujeme: koncipientska prax a jej dĺžka je iba jedným z nástrojov udržiavania kvalitného štandardu právnych služieb, ale bez udržateľného a uspokojivého vyriešenia kvality vysokoškolského právnického vzdelávania, môže byť štandard v budúcnosti ohrozený.
Skrátenie koncipientskej praxe by malo za následok, že komora bude musieť vzdelávanie budúcich advokátov rozvrhnuté na päť rokov vtesnať do troch rokov.
Tak ako zaznelo aj počas diskusie v pléne NRSR, pri skrátení praxe by bolo možné zvážiť prípadnú možnosť preverovania kvality vzdelania uchádzačov o advokátske povolanie už na začiatku ich koncipientskej prípravy, teda podobne, ako je to pri príprave napríklad na povolanie sudcu alebo prokurátora, kde už uchádzači o post čakateľa prechádzajú prísnym a náročným výberovým konaním spolu s primeraným testovaním kvality advokátskych koncipientov v priebehu koncipientskej praxe.
Zdroj: SAK
Ako prebehlo hlasovanie?
Zdroj: NR SR
